Reálne a virtuálne
Politika vyrába nielen reálne, ale aj virtuálne problémy. Nedá sa tomu vyhnúť a ani predvídať, ktoré to budú a kedy vypuknú.
Dôležité je, aby tá istá politika bola schopná tieto problémy identifikovať a podľa toho stanoviť aj priority pri ich riešení. Aj po víkendovom výročnom sneme vládnej strany zostáva v platnosti, že Smer musí naďalej riešiť oboje. Problémy reálne aj virtuálne.
Rozdiel medzi virtuálnym a reálnym problémom nie je vôbec ťažké pochopiť, ak človek nie je v konflikte záujmov (čiže napríklad, ak nekope za konkrétnu politickú stranu). U nás je momentálne najmarkantnejšia dvojica takýchto problémov azda len jedna. Virtuálnym problémom číslo jeden je otázka, kto bude nasledujúcim prezidentom. Reálnym problémom je katastrofálne vysoká miera nezamestnanosti.
To, že prezidentské voľby sú virtuálnym problémom, nesúvisí priamo s funkciou hlavy štátu. V našom systéme prezident nie je len virtuálna funkcia, pretože je v ňom zapracovaná ako jeden z pilierov ústavnosti. Popri reprezentatívnych úlohách sa jeho právomoci dopĺňajú s právomocami parlamentu a vlády.
Teoreticky by práve preto nemal byť problém pri hľadaní vhodného kandidáta. Mal by to byť človek, ktorý ak už Ústavu SR nepozná naspamäť, mal by byť aspoň schopný rozumieť jej a obklopiť sa ľuďmi, ktorí mu pri tom pomôžu. A považovať ju potom za svoje najvyššie vodidlo pri výkone funkcie. Žiaľ, všetci vieme, že u nás to takto nie je. Naša partokracia splodila zo spoločenskej potreby mať obsadenú túto funkciu otázku politického života a smrti.
Sľubovať, že niekto bude „slúžiť občanom“, je ľahké. Pre naplnenie tohto sľubu však určite nie je rozhodujúce učiť sa hrať na nejakom peknom ľudovom nástroji, oháňať sa svojím dobrým srdcom či mať schopnosť pateticky tárať hoci aj o počasí… Ako niektorí naši prezidenti či prezidentskí kandidáti.
Voľby hlavy štátu sú čiastočne operetnou súťažou v uvedených falošných disciplínach, čiastočne totálnou vojnou o prestíž politických strán. Akoby naša ústava pripúšťala nejaký zásadný rozdiel medzi tým, či bude prezident pravicový, alebo ľavicový, politický či občiansky, z radov Smeru, SDKÚ či KDH!
A čo ten reálny problém? Nezamestnanosť je u nás taká vysoká, že je problémom úplne pre všetkých. Pre elity rovnako ako pre samotných nezamestnaných (hoci pre nich, prirodzene, najviac). Ovplyvňuje totiž všetko možné, od stavu sociálneho a dôchodkového systému cez výkon celej ekonomiky až po také veci, ako je nárast extrémizmu a xenofóbie.
Hoci Robert Fico na sneme svojej strany hovoril, že nezamestnanosť je reálnym problémom číslo jeden, pre samotný Smer zostáva aj po tomto víkende naďalej reálnym problémom ten virtuálny: bude Fico kandidovať na prezidenta a riskovať, že jeho prípadné víťazstvo bude Pyrrhovým víťazstvom pre stranu, ktorú založil a doviedol až k jednofarebnej vláde?
Akokoľvek je táto vec zaujímavá a pikantná, nezabúdajme, že vládnu stranu v parlamente i samotnú jej vládu si platíme za riešenie reálnych problémov. Napríklad aj problému nezamestnanosti. Toto im treba pripomínať oveľa viac ako to, či už vedia, koho pošlú do partokratickej vojny o prestíž.