Dane sú prvý krok
Rozpočet na rok 2014 je predovšetkým o lepšom výbere daní. V tejto oblasti úsilie vlády ťažko uprieť. Rozpočet však kríva najmä pri zdravotníctve.
Tento rok majú nemocnice vytvoriť opäť dlhy sto miliónov eur, aj keď v rozpočte bola naplánovaná nula. Podobný nepomer zrejme čaká štátnu kasu i na budúci rok. Verejné financie už niekoľko rokov krvácajú na neefektívnych procesoch v zdravotníctve a súčasná vláda v riešení problému robí málo.
Vo viacerých oblastiach tohto rezortu peniaze chýbajú a v iných sa, naopak, tunelujú. Neefektívnosť je na každom kroku. Plytvá sa antibiotikami, keď sa pred nasadením liekov nespravia základné vyšetrenia. Pri iných diagnózach sa zase niekedy robia zbytočné vyšetrenia a časť zákrokov si lekári dajú v poisťovniach uhradiť, hoci ich neuskutočnia. Systém na to často nepríde.
Podobne sú potrebné ďalšie reformy v školstve. Aj keď kroky v tejto oblasti sa hneď nedotknú verejných financií, no z dlhodobého hľadiska sú viac ako dôležité. Školy stále chrlia nezamestnaných a strojárstvu chýbajú viacerí odborníci.
Žiaľ, na školstvo a zdravotníctvo sa gro diskusie k rozpočtu v parlamente nezameralo. Opoziční poslanci stavili vo viacerých prípadoch na to, že sa jednoducho chceli počuť. Najviac tradične spochybňovali to, že daní sa nevyberie dosť, alebo že úrady by mohli šetriť ešte viac, hoci v druhom prípade majú pravdu. Poslanci sa zviditeľňovali aj stávkami s ministrom financií či darčekmi.
Najviac skutočnej demagógie bolo z pléna počuť k daňovým licenciám. Dalo by sa to prirovnať k plytkému hodnoteniu bločkovej lotérie krátko po jej spustení, keď časť zákonodarcov považovala opatrenie za hlúposť, no neskôr sa ukázalo ako mimoriadne úspešné. Daňové licencie zavádzajú povinný ročný poplatok pre firmu vo výške od 480 eur. Štát rieši situáciu, keď väčšina firiem neplatí dane, lebo dlhodobo sú v strate. Každý, kto podnikal, pozná, že dostať sa do straty nie je problém. Podnikatelia si môžu dovoliť viac aj preto, že daňová kontrola k nim za celý život často vôbec nestihne prísť.
Aj preto po zdvihnutí odvodov pre živnostníkov (čo mala v pláne i pravica) pribudli húfne eseročky. Je pravda, že opatrenie postihne aj poctivé firmy, ktoré sú v strate či malom zisku z trhových dôvodov. Koľko takýchto však je? Prečo sa so svojimi príbehmi neobracajú na médiá alebo nespisujú petície? Je to preto, že na Slovensku optimalizuje dane (prinajmenšom na hrane zákona) takmer každá firma?
Móda neplatiť dane zašla na Slovensku tak ďaleko, že licencie pre firmy by musela nezávisle od daňových sadzieb zaviesť každá vláda. Inak by sa pozerala na poloprázdnu štátnu kasu. K tomu, že eseročkár platí desaťnásobne nižšie dane a odvody ako zamestnanec, niektorí poslanci povedali, že sa to nedá porovnávať. Lenže vo firme vedľa seba bežne sedia zamestnanec a eseročkár, hoci robia to isté, a je to legálne.
Znížiť daňové úniky je teda v poriadku, horšie je to so zdravotníctvom a školstvom, páni poslanci.