Prázdne škrupinky
K vianočným darčekom máme vraj pristupovať ako k schváleniu štátneho rozpočtu. Nech sú, aké sú, hlavne že sa objavia pod stromčekom a nie až na Veľkú noc.
Aj zlé pravidlá sú lepšie ako provizórium. Schválenému rozpočtu sa teda máme tešiť. Tak ako sa deti v Seifertovej básni tešili vykoledovaným orieškom. Kým ich nerozlúskli.
Prijatý rozpočet prináša pokoj najmä v tom zmysle, že sa skončili dohady a ťahanice. O tom, že ľuďom bez práce a príjmu prinesie pokoj spojený s nádejou, sa dá pochybovať. Balíček pre dávky pomoci v hmotnej núdzi bude na budúci rok menej objemný.
S tým po celoročnom vyhrážaní sa chudobným každý rátal. Napriek moralizovaniu sa však doň nepridali prostriedky, aby každý mohol urobiť čosi v prospech ostatných a zvýšiť si základnú dávku o aktivačný príspevok. Drieť sa síce bude musieť, ale len na fyzické prežitie. Ani sľubované ľahšie získanie príspevku na bývanie sa v balíku neobjavilo. Napriek slohovým cvičeniam o energetickej chudobe kúriť nebude za čo.
Akousi náplasťou je, že dotácie na stravu pre žiakov v hmotnej núdzi budú vyššie o pol milióna. No môžeme sa spoľahnúť, že rozpočet ráta so stravou pre všetky deti z domácností s príjmom pod životným minimom? Predkladateľ totiž zdôvodnil zvýšenie prostriedkov tak, akoby už išlo len o deti poberateľov dávok. Ak by naozaj mienil zabuchnúť jedálenské okienko pre nemalú časť žiakov, vyvolá pocity krivdy a hnev chudobných voči ešte chudobnejším.
Pol milióna navyše na stravu detí horkne pochybnosťou. No i tak sa dá prehltnúť skôr ako ohlodaná kosť v rozpočte politiky zamestnanosti. Pokles z očakávaných 165 miliónov eur, ktoré sa tu minuli v tomto roku, na 77 miliónov sa inak nazvať nedá.
Ako bodka za celoročným hrešením nezamestnaných za nechuť pracovať a v kombinácii s núteným odrábaním dávok je výsmechom a fackou. Nepomôže čičíkanie, že pracovné príležitosti sa budú podporovať z iných zdrojov a odvodové prázdniny a štedré subvencie v ekonomickom rezorte aktívnu politiku zamestnanosti účinne nahradia. Avizovaný počet nových pracovných miest totiž postačí iba pre časť zo 400-tisíc nezamestnaných. Pre tých najzručnejších a najpriebojnejších. No aké programy sa ponúknu pre vyše polovice z tých, ktorí dosiaľ nikde nepracovali? Pre rovných 100-tisíc, čo sú bez práce tri roky a viac? Pre vyše 110-tisíc, ktorí majú iba základné a nižšie vzdelanie?
Politika zamestnanosti bez európskych zdrojov je prázdna škrupina. Pohľad na ňu nebolí menej, aj keď vieme, že vláda ešte stále chce dať chudobným deťom v škole a škôlke obedy.
V jednom jedinom oriešku predsa len hrkoce. Ten s názvom Výstavba a obnova bytového fondu (dotácie) napokon nezostal prázdny. Augustovú nulu, ktorá sa nebývajúcim smiala do tváre, nahradilo dvadsať miliónov. Či a kde sa tento darček rozbalí, závisí ešte od vedenia obcí. Budú mať chuť miestnych obyvateľov presviedčať, že dostupné nájomné bývanie je spoločenská priorita? Alebo podľahnú pohodlnej viere, že život mladých v tejto krajine by stratil dôstojnosť bez železnej gule hypoték na nohách.