Spod koberca
Už to vyzeralo, že policajná razia v rómskej osade v Moldave nad Bodvou sa skončí tak ako väčšina káuz na Slovensku - zametie sa pod koberec, a tým sa celý prípad uzavrie.
Po utorku je však jasné, že zásah bude mať ešte dohru na Generálnej prokuratúre. Tá ma vyšetriť, či júnová akcia bola primeraná. A čo vlastne o tomto prípade vieme? Svedkovia z rómskej osady, policajný zásah opísali ako „brutálny", lenže z akcie nebol zhotovený žiadny videozáznam, a tak policajný prezident Tibor Gašpar mohol pred ľudskoprávnym výborom Národnej rady oponovať, že išlo „o pátraciu akciu“, ktorá je úplne štandardná. Tvrdenie proti tvrdeniu.
Aj keď autentický záznam, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil jedno či druhé, chýba, z fotografií zbitých Rómov bolo očividné, že zo strany polície došlo minimálne k neprimeranému použitie donucovacích prostriedkov. Čo je však ešte horšie, „policajti nemali zadovážený príkaz na vstup do obydlia, na domovú prehliadku“ (ako v lete vo svojej mimoriadnej správe upozornila verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová).
Takmer s istotou možno povedať, že ak by komukoľvek z nás, príslušníkom „bielej“ majority vošla polícia do domu bez právoplatného príkazu na domovú prehliadku, len preto, že sa jej niekto znepáčil, okamžite by nasledovalo trestné oznámenie. V právnom štáte musí zákon platiť pre každého rovnako, polícia preto nemôže pristupovať k výkladu zákonov selektívne. Inak to zaváňa rasizmom.
O to viac, že vo vzťahu k Rómom v minulosti niekoľkokrát svoje kompetencie výrazne prekročila. Umučený Karol Sendrei alebo rómski chlapci, na ktorých sa košickí policajti zabávali tak, že pod hrozbou fyzického násilia ich nútili vyzliecť sa donaha a vzájomne sa fackovať, ako aj množstvo ďalších faux pas by mali byť pre políciu mementom.
No nielen polícia, ale aj politici majú svoje „maslo na hlave“. Tzv. štandardní politici sú si síce vedomí, že extrémistické slogany pripodobňujúce Rómov k parazitom nie sú prijateľné, napriek tomu sa svojou rétorikou k pomyselnému suterénu neprestajne posúvajú. V atmosfére, keď sú Rómovia vykresľovaní ako hrozba, potom nikomu neprekáža ani silové „riešenie veci“, ani to, že akciu možno vydávať za úspešné preventívne opatrenie.
Lenže tak ako nemožno ľudí vychovávať prostredníctvom obuškov, nemožno očakávať, že porušovaním zákona bude nastolená spravodlivosť.
Zastrašovaním občanov sa dá dosiahnuť jedine to, že tí, ktorí majú dohliadať nad dodržiavaním zákona, v ich očiach stratia svoju autoritu a potom sme svedkami toho, že naštvaní ľudia zoberú spravodlivosť do vlastných rúk. Takto si však budovanie tolerantnej spoločnosti asi nik nepredstavuje.