Návrat k tradíciám
Na Slovensku sa podarilo za pomoci investorov vybudovať silný automobilový priemysel. Čoraz viac sa však ukazuje, že ho treba vyvážiť v nedávnej minulosti úspešným stredným podnikaním.
To akosi ochablo v oblastiach, pre ktoré máme dostupné suroviny, ako je výroba nábytku a celé drevospracujúce odvetvie, sklárstvo, odevníctvo, chemikálie a v značnej miere i potravinárstvo. Náš trh zaplavili podradné produkty cudzích rúk, ktoré sú len lákavejšie zabalené. Nie, že by sme oblečenie, topánky či nábytok vôbec nevyrábali, ale je toho pomerne málo. Vzniklo množstvo supermarketov, vrhli sme sa na obchod. Pritom sme zanedbali tvorbu hodnôt v oblastiach, ktoré v minulosti zamestnávali desaťtisíce ľudí. A nešlo iba o zbrojovky!
Je najvyšší čas chytiť sa rozumu a vrátiť sa k osvedčeným tradíciám. Aby sa tak stalo, potrebujeme rozvážne, ale rázne rozhodnutia nielen vlády, ale celej spoločnosti, jej inštitúcií, manažérov na všetkých úrovniach. A samozrejme i cieľavedomý program. Prešľapovaním na mieste a riešením iba viac-menej náhodných krokov sa nepohneme dopredu, stagnácia bude pokračovať.
Máme Slovenskú akadémiu vied, množstvo vedeckých a vývojových ústavov, analytikov, prognostikov, politológov, finančníkov… i vládu. Boli už pokusy o nové programy, len akosi niet celospoločenského impulzu, ktorý by rozhýbal stojaté vody. Pritom peňazí je dosť, iba na nesprávnych miestach – u ekonomicky pasívnych zbohatlíkov, v daňových rajoch a u mafiánov. Rozvoj hospodárstva nie je možný bez kvalitnej prípravy kvalifikovaných zamestnancov v spomínaných progresívnych odvetviach. Žiaľ, po zdecimovaní mnohých podnikov a v nadmernej orientácii na dovoz, značná časť z nich sa musela rekvalifikovať alebo sa zaradila do armády nezamestnaných.
Ak chceme ekonomiku rozhýbať, budeme musieť najprv stanoviť jej orientáciu na také odvetvia, pre ktoré máme najlepšie podmienky – odborníkov i suroviny. Program takejto orientácie v súčasnosti vypracovaný nemáme. Keď bude existovať, vrátane predstáv o podiele jednotlivých regiónov na tvorbe špecifických komodít, bude možné urobiť pre jej uskutočnenie aj vyvážené pokrytie pracovnými silami. Potom sa zameriame i na prípravu novej generácie odborníkov v strednom a vysokom školstve.
Výrazne by mohla pri plnení tejto úlohy spolupráca úradov práce s veľkými firmami, malými a strednými podnikateľmi a školami (základnými – cez výchovné poradenstvo, strednými odbornými školami a gymnáziami). Z ich spoločnej práce by vznikol program prípravy na povolania v jednotlivých regiónoch, ktorý by mal obsahovať nielen spomínané tradície, ale aj dostupné zdroje surovín a perspektívne celú existujúcu, ale aj novú potrebnú materiálno-technickú základňu.
Bez týchto krokov je každá snaha chaotická. Riešenia s presunom pracovných síl, dochádzaním za prácou či týždňovkami sú iba prechodné, núdzové a zväčša sa neosvedčili.
Pri systémovom rozvoji odborného školstva je rozumné začať spoluprácu najmä s väčšími firmami, ktorým treba v prípade, že sú schopné a ochotné, ponúknuť zriaďovateľstvo takýchto škôl. Potom bude možné nielen upraviť určitý, učebnými osnovami vymedzený rozsah učiva a zamerať ho na konkrétnu technológiu firmy, ale aj zabezpečiť odprednášanie takýchto tém vedúcimi špecialistami priamo vo výchovno-vzdelávacom procese.
Isté pokusy tu sú, chýba však celospoločenský tlak a podpora od štátu. Preto treba uvítať úsilie vedenia ministerstva školstva o reštaurovanie, modernizáciu a posilnenie odborného školstva. A to organizačne, materiálnym vybavením aj zmenou v obsahu učiva.