Nevyužité klenoty
Vytvorenie zoznamu pamiatok svetového dedičstva bol rozumný nápad.
Povyberať z množstva kultúrnych a prírodných skvostov tie najcennejšie a najcharakteristickejšie pre danú krajinu výrazne pomáha pri ich ochrane a zároveň zvyšuje ich turistickú príťažlivosť. Poznávacie zájazdy sa aj v štátoch západnej a južnej Európy s hustejšou sieťou pamätihodností špecializujú práve na tie, ktoré sú zapísané v UNESCO.
Začína sa to prejavovať i u nás. Vlkolínec sa zmenil, v tom dobrom zmysle slova, na nepoznanie. Ide len o to, aby sa ustrážili hranice, pokiaľ si až zvedavých cestovateľov pustia do svojich dvorov. Tieto pamiatky sa musia zachovať ako živý organizmus, dodatočne postavený skanzen ani kópiu rímskych kúpeľov zo začiatku 21. storočia v medzinárodnom registri nenájdeme.
Kritériá sú prísne, ale pri nových nomináciách zo Slovenska by sa nemalo zabúdať na pomerne slabo propagovanú južnú vetvu Gotickej cesty na Gemeri a na priľahlý Novohrad. Sú tam pomerne zaspaté dedinky s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, no ponúkajú doslova architektonické klenoty. Gotické kostolíky (v Rimavských Janovciach dokonca románska bazilika), mnohé s nástennými maľbami, sa nepretržite používajú osem storočí. Zväčša sú v dobrom stave. Na základe telefonického dohovoru miestni ich ochotne záujemcom otvoria a čo-to povedia o histórii.
Keď k tomu pridáme celý rad hradov a kaštieľov (viaceré sa teraz rekonštruujú), súbor susedných jaskýň, už zaradených na súpise UNESCO, či dosiaľ nedocenené krásy sopečnatej Cerovej vrchoviny, tak túto oblasť poznačenú dosiaľ vysokou nezamestnanosťou čaká budúcnosť. Ponúka sa aj cezhraničná spolupráca s Maďarskom, neďaleká obec a hrad Hollókő už sú na zozname. Priemyselné parky sa tam sotva budú stavať, no turistika by mohla dať prácu tisícom ľudí.