Umne hospodáriť
Sotva by sa našlo na Slovensku mesto, ktoré by nedokázalo ušetriť na vlastných výdavkoch.
Veď viacerí primátori si dali odklepnúť plat, za aký by sa nehanbili ani ministri. Aj medzi obcami sa nájdu také, kde polovica rozpočtu ide na mzdy a odmeny zvoleným funkcionárom. Preto myšlienka, aby sa samosprávy počas krízy uskromnili, bola naozaj na mieste.
Pravda, nie je šetrenie ako šetrenie. Ak opravu ciest po dlhej zime odložili a tuhé mrazy opäť udrú, tak ich to v budúcom roku nebude stáť dvojnásobne, ale ešte viac. Keď sa nekosia trávnaté plochy a úrad sa nestará o verejné priestory, tak sa mu zato „nepoďakujú“ iba alergici, ale zutekajú aj potenciálni turisti. Tragédiou bolo aj to, keď sa nerozbehli sľubné stavebné akcie hradené z 95 percent eurofondmi.
Vlani vláda ešte presvedčila ZMOS, aby sa ušetrilo. Keby sa v tom však prísne pokračovalo i v nadchádzajúcom roku komunálnych volieb, tak by to pre mnohých starostov a primátorov znamenalo kariérnu samovraždu. A k slovu by sa nemuseli dostať tí, čo ponúkajú lepšie recepty na riešenie finančných problémov, ale skôr krikľúni a populisti.
Teraz nejde o to, aby sa verejné peniaze znovu prejedali alebo sa piekli kilometrové štrúdle. Namiesto uťahovania opaskov treba hľadať rozumný kompromis pri rozdelení podielových daní a podporiť investície, ktoré mestám a obciam prinesú výraznejší rozvoj.