Všade a nikde
Svet v roku 2013 určite nebol bezpečnejším miestom pre život v porovnaní s rokmi, ktoré mu predchádzali.
A správy z krajín topiacich sa v násilí už v tomto roku neboli ani pre Slovákov iba pripomienkami vzdialených exotických končín. Vedia to rodiny vojakov zabitých v Afganistane, ale napríklad aj zavraždených horolezcov v Himalájach.
Ako je to s bezpečnosťou, na vlastnej koži sa presviedčajú najmä milióny ľudí žijúcich v štátoch rozdelených občianskymi vojnami a sektárskymi bojmi po celom svete.
Nijaká dohoda o chemických zbraniach nezastavila vraždenie v Sýrii. Akurát sa o ňom v západnom svete menej hovorí. Na prvé stránky novín sa vráti vo chvíli, keď sa dohoda ukáže iluzórnou. Naša zahľadenosť do seba vtedy opäť zafunguje. Vraždeniu civilistov a nástupu medzinárodných fanatických síl na sýrsku scénu sme nielenže nezabránili, ale tak trochu sme mu aj napomohli svojou hlúpou snahou za každú cenu určovať, kto je v konflikte ten dobrý a kto ten zlý. To nám však nezabráni, aby sme v budúcnosti (možno už veľmi blízkej) podobné chyby nezopakovali. Darmo ruské vojská v 90. rokoch topili Kaukaz v krvi. Volgograd je názornou ukážkou toho, aké zbytočné sú tradičné vojenské mapky so zabodnutými vlajočkami. Bojisko môže byť všade a nikde zároveň.
Plány Západu vymaniť sa z vojen v Iraku a Afganistane opäť riešia náš, západný problém. Výcvik miestnych bezpečnostných síl, ktoré by mali prevziať udržiavanie poriadku po odchode západných vojakov, prináša iba jeden typ ovocia: odkedy sa to deje, zomiera tam viac miestnych policajtov ako spojeneckých vojakov. Neznamená to, že by sme sa nemali konečne stiahnuť. Znamená to však, že by sme si pritom nemali robiť ktovieaké ilúzie, že po sebe zanecháme aspoň aký-taký udržateľný poriadok.
Pomôže nám naša technologická prevaha v situácii, keď bojisko môže byť všade a nikde zároveň? Nikdy sa nedozvieme, koľkým teroristickým útokom naozaj zabránilo celoplanetárne odpočúvanie telefónov a špehovanie elektronickej komunikácie. Zato presne vieme, že sa týkalo aj miliónov bežných Európanov. A tiež európskych politických lídrov, čo s bojom proti terorizmu nemôže súvisieť ani v najdivších snoch milovníkov konšpiračných teórií…
Ekonomika Európskej únie sa postupne zdá byť z najhoršieho vonku. Paradoxne, namiesto optimizmu počuť skôr pesimistické predpovede ďalšieho politického vývoja na starom kontinente. EÚ má neuveriteľne košatú štruktúru inštitúcií. Nemá však to, čo by tie inštitúcie mali tvoriť: silnú zahraničnú, bezpečnostnú a hospodársku politiku. Môžeme iba dúfať, že skorá budúcnosť nepodrobí úniu testom, v akých by neobstála.
Naozaj to nebol bezpečný rok pre život. Na západe rovnako, ako na východe. Myslíte, že ten nadchádzajúci bude bezpečnejší? Bolo by to pekné a nádej zomiera posledná – lenže zatiaľ to tak naozaj nevyzerá.