Pohotovosť
Aj keď zdravie je pre nás tým najdôležitejším, štatistiky tomu nenasvedčujú: Slovensko, čo sa týka priemernej dĺžky života, zaostáva za priemerom OECD (80,1 roka) až o štyri (76,1 roka). Dôvodov je viacero.
Napríklad, tak ako dovolenka už dávno neslúži len na oddych, ale ľudia ju čoraz častejšie využívajú počas choroby, pretože práceneschopnosť je pre nich prílišným luxusom, ani pohotovosť už neslúži len na urgentný príjem. Chorí namiesto návštevy obvodného lekára radšej večer zamieria na pohotovosť.
Aj keď na prvý pohľad sa to môže javiť ako zneužívanie zdravotníckeho systému, nerobia to z roztopaše, ale skôr z donútenia. Ak nechcú stratiť zamestnanie, pre mnohých je to často jediná možnosť, ako sa dať vyšetriť.
Slovenské pohotovosti tak začínajú pripomínať tie americké, kde v štátnych nemocniciach majú povinnosť ošetriť všetkých, aj tých, ktorí nemajú zdravotné poistenie. Preplnený urgentný príjem sa tak mení na peklo. Aj preto v Spojených štátoch zavádzajú „dvojrýchlostné pohotovosti“ – jedna slúži pre skutočne neodkladné záležitosti a druhá je určená na rutinné zákroky.
A čo my? O takúto „svetovosť“ síce nikto nestojí, ale doteraz ani jeden z ministrov zdravotníctva nepredložil návrh fungovania pohotovostí, ktorý by uspokojil pacientov i lekárov. Jediné, s čím boli schopní prísť poslanci koalície i opozície, bol návrh skrátiť lekársku službu prvej pomoci, a tak ťažko možno očakávať, že v dohľadnom čase sa niečo v tomto ohľade zlepší.
A pritom by možno stačilo tak málo – ako prvý krok upraviť pracovný čas lekárov.