Ako snehová guľa
Dlhy sa v rozvinutých krajinách pohybujú na rekordných úrovniach a môžu priniesť vlnu bankrotov.
Tvrdí to nová štúdia ekonómov pracujúcich pre Medzinárodný menový fond. Carmen Reinhartová a Kenneth Rogoff sú odborníkmi na históriu dlhu a jeho vplyv na ekonomický rast. V práci dokazujú, že množstvo celkového dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu dosiahlo historický rekord. Pokiaľ ide o výšku dlhu, situácia je horšia ako počas veľkej depresie v 30. rokoch minulého storočia, ktorá bola zatiaľ najhoršia v novodobej histórii.
Pre väčšinu krajín Západu to môže a pravdepodobne aj bude znamenať bankroty, dane z úspor a vyššiu infláciu. Rozsah problémov, ktorým budeme musieť čeliť, podľa autorov prevyšuje všetko, o čom sa doteraz na verejnosti diskutovalo. Politické elity stále podliehajú ilúzii, že bohaté štáty, na rozdiel od chudobnejších, môžu dlhový problém obísť polovičnými riešeniami, ako sú úsporné opatrenia v kombinácii so záchranou bánk a zadlžovaním vlád, teda najmä daňových poplatníkov.
Reštrukturalizácia dlhu stále nie je na programe politikov a ekonómov, ktorí navrhujú riešenia dlhových problémov. Táto situácia je azda výsledkom priveľkého optimizmu, ktorý máme vrodený takmer všetci, ako aj kolektívneho zabudnutia na finančnú históriu Ameriky a Európy. Takýto prístup však viedol k zhoršeniu budúcich dôsledkov vyčistenia dlhu. Z tohto hľadiskasa dá povedať, že by bolo lepšie, keby žiadny euroval, čiže vytvorenie spoločného európskeho dlhu, nikdy nevznikol. Kríza by na Európu dopadla skôr, ale veľmi pravdepodobne v menšom rozsahu.
Závažnosť súčasnej situácie ťažko zveličiť. Dlh centrálnych vlád je najvyšší za posledných dvesto rokov, celkový dlh sa vyšplhal ešte vyššie. Finančná represia je nevyhnutná, v extrémnych prípadoch môžu ľudia prísť o časť svojich úspor. Nedávno sa to už stalo na Cypre, pochopiteľne k veľkej nevôli obyvateľov. Dokonca aj Fínsko, jediná zostávajúca krajina eurozóny s najvyšším investičným ratingom AAA vo všetkých hlavných agentúrach, je v neudržateľnej dlhovej situácii. Bez prijatia reforiem sa dlh Fínska v priebehu dvadsať rokov vyšplhá na úroveň Talianska, varuje vo svojej správe fínska centrálna banka.
Myšlienka zadlžovania v zásade spočíva v tom, že dnes sa zadlžím a zajtra zo zisku dlh splatím. Je to udržateľné v situácii, ak očakávame lepšie zajtrajšky. Bude však (ekonomická) budúcnosť lepšia ako súčasnosť? Ak nie, stáva sa takýto prístup neudržateľným a naráža na tvrdý limit, napríklad v podobe bankrotu.
Možno čosi napovedajú prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých sa rastúci počet príslušníkov staršej generácie domnieva, že ich deti budú v horšej situácii ako oni sami. Veľa mladých ľudí si už ani nemyslí, že budú mať nejaký dôchodok, ktorý by stál za reč. Ak však nečakáme lepšiu budúcnosť, dlžoby nie je možné splácať.
Reinhartová a Rogoff v knihe Dnešok je odlišný: 800 rokov finančného bláznovstva našli hranicu dlhovej pasce na úrovni 90 percent pomeru dlhu k HDP. Ak sa tento limit prekoná, krajina sa skôr či neskôr nevyhne bankrotu. Vieme napríklad, že dlh japonskej vlády prekročil hranicu 250 percent a tamojšia ekonomika čelí obrovským problémom.
Hranicu dlhu, z ktorej niet návratu, nik nedokáže presne určiť. Isté však je, že Európa svoje dlhové problémy stále iba tlačí pred sebou ako snehovú guľu. Na ňu sa nabaľujú ďalšie a ďalšie problémy bez toho, aby spadla čo i len jedna snehová vločka.