Prehnaná vďačnosť
Šéfom automobilového priemyslu sa nepáči, koľko maturantov odchádza študovať na vysokú školu. Nech si stratégia Európa 2020 kladie ciele, aké chce (vo vekovej skupine do 34 rokov chce 40 % vysokoškolsky vzdelaných), im sa to zdá veľa.
Myslia si, že veľká časť dnešných študentov na univerzity nepatrí. Ešteže sa sťažili podmienky prijímania na stredné školy, čo neblahý trend azda pribrzdí.
Sprísnené prijímanie na maturitné odbory sa javí ako dobrá vec. Známkový priemer na horizonte budúcnosti žiakov je spojencom tých, čo sa ich usilujú motivovať k učeniu uprostred všeobecného spochybňovania zmyslu učenia sa tomu či onomu. Učiteľov zbaví osamelosti vo vyžadovaní „nepotrebných“ poznatkov. Filozofický chumeľ zdôvodňovania, prečo sa učiť o zabudnutých literátoch, rodoch a matematických funkciách, ktoré sú v kalkulačke, zruší rázne ako Alexander Veľký.
V čase, keď sa o úrad prezidentky môžete uchádzať aj bez znalosti dátumu konca druhej svetovej vojny v Európe, je známkový limit zvlášť predvídavou zábranou ďalšieho úpadku vzdelanosti. Stanovené priemery nie sú žiadnou druhovou selekciou. Bude to najmä o sebadisciplíne a zmierení sa s faktom, že škola má právo vyučovať a vyžadovať aj poznatky, ktorých priamy zmysel časť rodičov a žiakov nevidí.
Podarí sa to zmierenie? Tlak kapitánov priemyslu na praktické vedomosti je prisilný a podporuje verejné pohŕdanie „nepraktickými“ vecami. V atmosfére „praktickosti“ je ťažké hľadať poéziu v chemickom názvosloví či šíriť presvedčenie, že zvládnutie rôznorodých poznatkov je zasväcujúci rituál skutočnej dospelosti.
Absolutistickí vládcovia sa vždy vyjadrovali aj k hudbe, gramatike či vede. Rozpínavosť kapitánov priemyslu ich už pripomína. Kvalita vysokoškolákov je len mediálne predajnejšia stránka ich problému. Priemyselníkov trápi najmä nezáujem o učňovské odbory, a tak ho chcú regulovať hovorením do smerných čísiel.
Počúvame ich vďačne, veď dávajú prácu. No za to, preboha, nie sú jasnozriví. Naopak. Najväčší chlebodarcovia požívajú daňové úľavy a podieľajú sa tým na nízkom výbere daní a chradnutí školstva, ktoré kritizujú. Ich mzdová politika zodpovedá za to, že krajec je pre väčšinu domácností tenký a nezbaví ich starostí ako prežiť a nervozity ventilovanej aj na škole. Namiesto vďačných ústupkov kapitáni potrebujú pripomenúť, že na učňovské odbory láka predovšetkým vyhliadka dobre zaplatenej práce a možnosti raz sa postarať o rodinu.
Ešte pred štvrťstoročím absolventov učňovských odborov v priemysle čakalo okrem istej práce a mzdy aj ubytovanie v slobodárni či pre ženatých do roka byt. Kapitánom priemyslu by sme azda mohli naznačiť, že aj dnes si ceníme dobré mzdy pre robotníkov a investície do sociálneho rozvoja zamestnancov viac ako ich hlbokomyseľné reči o tom, ako spravovať školstvo či vedu.
Nadmerná vďačnosť a slepota voči dôsledkom ustupovania kapitánom priemyslu vedú k tomu, že si o to viac trúfajú. Očakávajú, že vlády im budú zametať cestu. A my všetci im budeme tolerovať to, že nebudú lákať do svojich podnikov mladú generáciu celkom jednoducho – spravodlivou odmenou za prácu.