Referendum o ústave
V utorok a stredu prebehlo v Egypte referendum o návrhu novej ústavy. Legislatívne zmeny, ktoré sa začali po páde Mubarakovho režimu vypustením sporných článkov starej ústavy na jar 2011, pokračovali prijatím nového základného zákona štátu v decembri 2012.
Občianske nepokoje, ktoré vyvrcholili odvolaním prezidenta Muhammada Mursího v polovici minulého roka, viedli aj k zrušeniu platnosti tejto ústavy. Egypt sa tak „prepracoval“ medzi krajiny s najvyššou frekvenciou ústavných zmien na svete.
Egypťania práve rozhodli o osude novej ústavy. No nielen o nej. O odvolaní hlavy štátu neprebehlo žiadne hlasovanie a referendum o novej ústave je vlastne prvým, v ktorom môžu občania prejaviť svoj názor. Stáva sa tak aj plebiscitom ratifikujúcim výmenu demokraticky zvoleného prezidenta za súčasného úradujúceho. Tak ho hodnotia stúpenci i odporcovia prechodnej vlády a vlaňajších zmien.
Výsledok by mal byť známy do troch dní, no už teraz si môžeme byť istí, že občania novú ústavu schvália. A je dosť možné, že tak urobia nespochybniteľne vysokým podielom hlasujúcich za. Jedinou dôležitou otázkou však bude percento zúčastnených voličov.
Počas nepokojov, ktoré v polovici minulého roka viedli k pádu Mursího, jeho oponenti argumentovali, že majú za sebou podporu tridsiatich miliónov občanov na námestiach.
Na referende o ústavných zmenách, ktoré organizovala ešte vojenská junta v marci 2011, sa zúčastnilo 18,5 milióna ľudí (41,9 % oprávnených voličov). V decembri 2012 počas referenda o novej ústave, ktorú pripravilo Moslimské bratstvo, prišlo k volebným schránkam 17 miliónov Egypťanov (32,86 %). Ak berieme do úvahy tieto údaje, bolo by naivné očakávať 30-miliónovú účasť. Akýkoľvek nižší údaj o počte hlasujúcich v referende bude preto vodou na mlyn pre propagandu Moslimského bratstva. Jeho stúpenci budú tvrdiť, že reči o celonárodnej podpore zvrhnutia prezidenta Mursího boli iba výmyslom, rovnako ako údaje o počte demonštrantov proti nemu. Zase okato vysoká účasť v referende bude dôvodom na tvrdenie, že hlasovanie bolo zmanipulované, respektíve že jeho výsledky sa sfalšovali.
Neochota egyptskej vlády umožniť kontrolu priebehu hlasovania i sčítania hlasov domácim a zahraničným pozorovateľom na úrovni bežnej v demokratických krajinách týmto argumentom priamo nahráva.
Druhá strana môže vysokú účasť využiť ako súhlas občanov s odvolaním Mursího, nízku ospravedlniť zastrašením obyvateľstva „teroristami“ zo zakázaného Moslimského bratstva.
Egyptská spoločnosť je hlboko rozpoltená a akýkoľvek výsledok sa bude dať oboma znepriatelenými stranami využiť na vzájomné obviňovanie sa z nedemokratických praktík. Ide vlastne o súboj propagánd a na nejakých objektívnych výsledkoch až tak veľmi nezáleží.
Moslimské bratstvo a jeho spojenci, malé islamistické radikálne i umiernené strany, ako aj Hnutie 6. apríla voľby bojkotujú. Ostatné strany, ktoré sa označujú za ľavicové, sekulárne, liberálne či nacionálne konzervatívne (aby sa odlíšili od nábožensky konzervatívnych), vyhlásili novej ústave podporu. Takisto nábožensky ultrakonzervatívne salafistické strany jej pritakávajú, čo im však nebráni vyhlasovať ústavný návrh za akýsi vrchol sekularistického úsilia.
Jediným zaujímavým výsledkom, dúfajme, že objektívnym, bude počet hlasujúcich proti návrhu ústavy. Ten ukáže, akú podporu majú v spoločnosti najradikálnejší predstavitelia progresívneho politického prúdu v Egypte – Revoluční socialisti. Iba táto politická sila sa postavila proti novej ústave, no svojim stúpencom odporučila referendum nebojkotovať, ale hlasovať proti.