Reálna politika
Väčšina spoluobčanov pocítila značné znepokojenie v súvislosti so zánikom Hnutia za demokratické Slovensko.
Bezradne blúdia ulicami, stiesnení zúženým politickým priestorom, a kladú si základnú otázku: Ako budeme ďalej žiť bez neho, no najmä bez Neho?
K tomuto pocitu určitého takpovediac politického vyľudnenia krajiny prispieva aj značné zúženie priestoru pri chystaných prezidentských voľbách, kde namiesto predpokladaných šestnástich kandidátov je ich z ničoho nič vraj iba pätnásť! Možno si v tejto situácii vybrať naozaj dobre?
Každý si tiež kladie celý rad iných otázok: Študoval som dobre myšlienkové posolstvá, napríklad celkom nevšednú epistemológiu, duchovnú zdravovedu a alternatívnu medicínu kandidátky Heleny Mezenskej? No a nie je azda krajšia ako Milan Kňažko? Nie je to jediná žena? Nehrá jednoznačne v jej prospech určitá vyvážená sústredenosť medzi pestovaním črepníkových kvetov a obdivovaním lúčnych kvetov (aspoň tak uvádza internetová stránka OĽaNO) napríklad v porovnaní s Pavlom Hrušovským, ktorý sa lúčnymi kvetmi najskôr vôbec nezaoberá?
Podobných otázok teraz budú medzi obyvateľmi kolovať tisíce a nevyriešia ich definitívne ani počítače ďalšej generácie. Teda tie, čo sú asi o štyri stovky drahšie ako doterajšie. Pri bližšom pohľade na kandidátov možno ľahko zistiť, že sú rozdelení veľmi povrchne, lebo ich nemožno celkom dobre určiť ani podľa politických strán, z ktorých sa navyše zväčša odštiepili.
Viacerí sú akoby z jednej strany a iba niektorí sú akoby z inej. Ale aj tí zatiaľ viac-menej splývajú s ostatnými. Aspoň podľa toho, čo hovoria. Jedinou možnosťou je teda v krátkom čase pred voľbami navzájom odlíšiť strany, ktoré sa práve v tomto čase zásadne stotožňujú s voličmi. Je to naozaj dôležitá úloha, lebo sa možno oprávnene domnievať, že politických strán bude aj bez HZDS onedlho viac ako voličov.
S touto otázkou som sa obrátil na jedného zo zakladateľov tzv. foréznej politológie. Sedel práve na lavičke medzi budúcimi voličmi a pojedal veľký odkrojok pizze. Kečup z prstov si pritom spôsobne utieral do zelenej vetrovky svojho driemajúceho suseda. Ale nebolo ťažké zistiť, že tohto suseda vždy pri sebe nemal.
„Podľa čoho možno dnes poznať politickú stranu?“ pýtal som sa nedočkavo. „To máš jednoduché! Podľa názvu!“ nedal sa zmiasť. „Ako to? Sú aj iné kľúče, no nie? Napríklad preferencie!“ Mocnou frčkou poslal šampiňón na chodník: „Nie! Nie sú!“ Nesúhlasil som: „Veď v politike je také, že vpravo a vľavo, no nie? Keď je vľavo, tak je to Robert Fico, všakže?“ Pohŕdavo hodil rukou: „Veď práve! Ale dám ti politický chyták. Máš v obchode štrnásť druhov mydla za rovnakú cenu. Ako si vyberieš?“ Priznal som, že neviem. „No tak si absolútne spôsobilý aj voliť!“
Viac mi nepomohol. Odložil zvyšky jedla driemajúcemu susedovi do kapucne a pobral sa preč. Ale čosi ho pristavilo: „Nič si z toho nerob, synak! Reálna politika je dnes taká, že sa to nejako aj samo rozlúskne!“