Čierni pasažieri
Keď niekto pred dvadsiatimi rokmi odchádzal do penzie, vedel si presne vypočítať, akú penziu dostane.
V dôsledku politických, ekonomických a demografických zmien dnes v podstate nik z ľudí v produktívnom veku nevie, aký dôchodok môžu očakávať o 20 či 30 rokov. Prvý pilier je už teraz silne deficitný, druhý je v podstate lotériou a tretí vyrába mnohým sporiteľom stratu. Pre ustavičné zmeny nastavenia jednotlivých pilierov ľudia strácajú dôveru v celý systém. Táto veľká neistota vedie poniektorých k rôznym špekuláciám.
Niektorí živnostníci, či už z donútenia, alebo z vypočítavosti, platia odvody do Sociálnej poisťovne len z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak by sa celá spoločnosť správala podobne, mali by sme jedinú istotu, že dôchodky nebudeme mať takmer žiadne.
Čierni pasažieri sociálneho systému sa však môžu spoliehať na to, že nejaký minimálny dôchodok predsa len dostanú, lebo sa im naň poskladajú ostatní. Touto solidaritou naruby sa kruh uzatvára. Takto to však dlhodobo fungovať nemôže.
Po systematickom podkopávaní sociálnych funkcií štátu bude veľmi ťažké obnoviť dôveru v jeho opodstatnenosť a presvedčiť ľudí, že „platiť sa oplatí“. Lenže štát by mal najprv sám začať preukazovať, že s financiami narába transparentne.