Čertovský obchod
Hlasy na ochranu rodiny sú v posledných mesiacoch častejšie. Nesúvisia však s obhajobou rodín, ktoré kvária starosti so živobytím.
Chabé možnosti ich detí takisto nie sú dôvodom na mobilizáciu. K chudobe sa politici z hnutia, ktoré o ochrane rodiny horlí najčastejšie, stavajú zdržanlivo. Pri prelamovaní prezidentovho veta, ktoré sa vzťahovalo na novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, sa to ukázalo doslova. Z klubu poslancov za KDH bola proti iba Monika Gibalová.
Nepriateľom rodiny číslo jeden nie je ľahostajnosť štátu a samospráv k zahanbujúcim bytovým podmienkam a núdzi s deťmi. Rodinnému blahu majú škodiť voľnomyšlienkarské pohľady na to, kto by mohol rodinu tvoriť, kto by mal právo dávať si sľub vernosti i pomoci v zdraví a chorobe, v dobrom aj zlom.
Tohto roku máme troje volieb a najmä tie do Európskeho parlamentu odhalia, či je politické podnikanie s tradičnou rodinou úspešné. Triezva hlava sotva nájde súvislosť medzi živobytím a harmóniou vlastnej rodiny a tým, že si vernosť sľúbili dvaja muži, alebo tým, že na susednej ulici dve ženy spolu vychovávajú dieťa.
Tajomné súvislosti sa dajú úspešnejšie spriadať v prípade europarlamentu, ktorý podľa časti agitátorov je zdrojom ekonomických a mravných hrozieb pre našu spoločnosť. Využívajú, že na jeho účte zostávajú len obmedzenia, lebo dobré veci, ktoré odtiaľ plynú, si vždy radi privlastnia domáci politici.
Parlament v Štrasburgu je ďaleký a abstraktný, preto sa kampaň môže viesť ako trochu zbytočná, no hrdá obhajoba abstraktných princípov. Je možné, že časť politikov povznesených nad hmotu a trápenia sveta osloví potreba ochrana tradičnej rodiny a s ich pomocou sa odsudzovanie netradičných foriem ľudskej oddanosti zmení na letenky do Bruselu a Štrasburgu.
Povznesených nad hmotu nie je veľa a politickí kresťania musia získať aj tú verejnosť, ktorá je beznádejne praktická. Musia jej ukázať, že ochrana tradičnej rodiny nie je iba rétorickým cvičením či dokonca príkrou neprajnosťou voči ľuďom, ktorí sa odchyľujú od starozákonnej šablóny. K takejto snahe ich nútia aj otázky novinárov, ktorí sa nerozpakujú „preduchovnené politické bytosti“ pýtať na praktický zmysel ochrany tradičnej rodiny.
Vďaka takejto otázke sme sa od podpredsedu KDH Jána Figeľa dozvedeli, že podpora rodiny sa na Slovensku môže zlepšiť, ak pomocou práva ohradíme štandardnú rodinu ako výlučnú a žiaducu formu spolužitia.
Táto domnienka má však váhu ako dym z kadidla. Politická pamäť a elektronický archív Národnej rady SR neúprosne pripomínajú, že KDH a pán Figeľ vymedzujú rodinu a jej potreby ešte užšie ako tradičné definície.
Pred desiatimi rokmi jednotne hlasovali za Kaníkovu reformu dávok v hmotnej núdzi, ktorá tvrdo fackuje životy viacdetných rodín. Tú istú ruku zdvihli aj za jeho zákon o detských prídavkoch, ktorý definitívne odstránil zvýšenú podporu chudobných detí a dodnes sa podpisuje na mizérii ich života.
Podporiť politikov, ktorí horlia za preventívne obmedzenia práv netradičných foriem spolužitia v nádeji na lepšiu ochranu dôstojnosti najbiednejších rodín, by bol teda veľmi zlý obchod.