Násilie
Prepustenie neonacistov, ktorí napadli v Nitre návštevníkov baru, je zlou správou o fungovaní našich štátnych orgánov.
Vyrukovať s argumentom, že prokuratúra potrebovala dostatok času na vyšetrenie práve v deň zverejnenia videa v médiách, je čudné, ale prepustiť na slobodu násilníkov je úplne nepochopiteľné.
Občania sa tak opäť môžu utvrdiť v presvedčení, že polícia, prokuratúra ani súdy ich nedokážu ochrániť pred zlovôľou násilníkov.
V štáte, ktorý tento rok na tajné služby vynaloží takmer 43 miliónov eur, by mali byť neonacistické skupiny po celom Slovensku monitorované tak, že v prípade, ak dôjde k situácii, aká sa stala napr. v Nitre, prokurátor bude mať dôkazy o ich činnosti okamžite na stole.
Nuž ak prokuratúre chýbajú dôkazy, tak na úvod malý exkurz do histórie: Ktože to v roku 1934 na pohrebe nemeckého prezidenta Hindenburga rečnil, že už je vo Walhalle? Ktože to vykladal o padlých germánskych bojovníkoch, ktorí pôjdu do tejto mýtickej siene padlých? No nik iný ako Adolf Hitler! Je to azda náhoda, že si „kartári“ z Nitry pomenovali svoj klub práve takto? A čo tie zábery zachytené kamerou mestskej polície? Čo potrebujú viac? Aby sa náckovia prišli udať sami?
V tomto prípade sa nedá vyhnúť podozreniu, že tu platí staré známe: Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody.
Áno, pouličné bitky a fyzické napádanie v reštauráciách nie sú na Slovensku ničím výnimočným. Lenže, ak nedokážeme vnímať rozdiely medzi bitkou v dedinskej krčme a násilím organizovaných skupín, zarábame si na problém.
Násilie je totiž základnou podstatou nacizmu, a preto ho treba potláčať hneď v zárodku. Kto nepozná históriu, je nútený opakovať chyby.