Dvorňaška
Som rusofilka. Mám rada ruskú literatúru, hudbu, výtvarné umenie, keď je reč o Rusku, vždy natiahnem uši.
Olympijská pochodeň je na ceste a v piatok sa to celé začne. V súvislosti s olympiádou v Soči si tuším prídu na svoje všetci. Nielen športoví fanúšikovia. Začalo sa to oveľa skôr. Ak sa nemýlim, Vladimir Putin sa olympiádou „vyhrážal“ už pred voľbami. Od začiatku príprav je Rusko pod drobnohľadom svetových médií.
Tam je všetko trochu inak ako v Európe. U nás platia zákony, ktoré sa, samozrejme, porušujú, ale dvere sú dvere, diera je diera a toto sa volá okno. V Rusku sú tiež dvere a okná a zákony. Lenže keď dvere otvoríte, možno sa prepadnete. Trochu to pripomína potemkinovskú dedinu. Prepadnete sa a zistíte, že pod domom s dverami a oknami je ďalší dom, ďalšia konštrukcia, dvere aj okná, ktorá funguje akýmsi zázrakom. Možno ani nik nevie ako. Aj slovo demokracia v Rusku prekladajú inak.
Neviem si pomôcť, ale mám dojem, akoby na čele stál cár a jeho bojari. Putin organizuje najdrahšiu olympiádu v dejinách. Jeho „bojari“ sa plesli po vreckách. Oligarchovia, podnikatelia, akých je v Rusku neúrekom, to platia. Vedia prečo. Pre istotu prepustili Michaila Chodorkovského. Takých ako on je v Rusku viac. Aj Chodorkovskij sa kedysi s Putinom kamarátil. Pre istotu ho zatvorili. Aby ostatní videli, čo sa stane, keď nebudú poslúchať. A tak poslúchajú a platia.
V letovisku Soči vyrástli nové hotely, športoviská, nová infraštruktúra. Najnovšie človeka striasa pri správach, ako to vyriešili s túlavými psami, ktorých nazvali biologickým odpadom. Otrávili ich ako potkany. To sú psi. Človeku sa ani nechce predstavovať si, ako to robia s nechcenými ľuďmi. V Rusku vládne korupcia. Majú tam akési zákony obmedzujúce homosexuálov. V Rusku žije veľa nepredstaviteľne bohatých, ale aj chudobných ľudí. Mnohé krajiny zvažovali účasť na olympiáde…
Keby som bola športovkyňa, bolo by mi ľúto, keby som nemala ísť na olympijské hry. Olympiáda je olympiáda. Aj vojny počas olympiády museli ísť bokom. A tak šli. Športovci, tréneri aj novinári. Divákov nespomínam. Nefunguje internet, na chodníkoch pred hotelmi vraj stoja nákladiaky s nábytkom a v niektorých kabínkach olympionikov nájdete dva záchody. Čitateľ iba krúti nad tým hlavou. Na Kaukaze sa bojuje, športoviská sú najmä v Krasnej Poľane. Tu ma po prvý raz pichlo pri srdci. V tejto súvislosti som si spomenula na Jasnú Poľanu jeho veličenstva Leva Nikolajeviča Tolstého. Spomenula som si na jeho poviedku o koňovi. Hej tú, kde sa na plese dvaja do seba zamilujú a on potom vidí, ako sa ona správa ku koňovi. Surovo.
Zo všetkých správ ma najviac dojala tá o psoch. Túlavým psíkom v Rusku vravia dvorňaška. To slovo ma vždy dojímalo. Vedela by som vysvetliť všetky asociácie, ktoré vo mne prebúdzalo. A chápem všetky argumenty organizátorov, i to, že sú aj takí ľudia, ktorým sa zle vodí. Iba mi je ľúto, že dvorňaška už nie je dvorňaška, ale biologický odpad.