Žiť nad pomery
Väčšinu spoluobčanov nanajvýš rozrušila správa, že české ministerstvo vnútra už vyvinulo stratégiu, ako spoznať človeka, ktorý žije nad pomery.
Istotne ide o know-how, ktoré má samo osebe cenu zlata a nepochybne bude o pár desiatok rokov užitočné aj na Slovensku.
Nebude na škodu, ak sa s ním vopred oboznámi každý občan, aby sa sám vedel ohodnotiť a aby ho zásah bdelých štátnych orgánov nezastihol nepripraveného. Ide o pomerne jednoduché metódy, ktoré vraj umožňujú takého jednotlivca dodatočne zdaniť, čo je vždy aj spoločensky prospešné. Vo všeobecnosti sa však predpokladá, že spoznať takého človeka je veľmi problematické.
Priznáva to i český tím Progres, ktorý na tejto úlohe intenzívne pracuje. Z dostupných zdrojov však už vystupuje niekoľko indícií, ktoré každému napovedia, ako takého zbohatlíka odhaliť trebárs aj rovno v susedstve. Ak je totiž niekto bohatší ako my v nejakom inom meste, vtedy to, pochopiteľne, až natoľko nebolí. Ak však vidíme, že sused má veľkú luxusnú jachtu a hrdí sa ňou najmä v horských oblastiach Slovenska, sami pociťujeme, že ide o niečo nepatričné.
Aj vtedy treba zachovať triezvy odstup. Veď môže ísť o bohumilý pokus silne veriaceho človeka takpovediac resetovať Noemovu archu a zachraňovať ňou svet v prípade katastrofy, teda nezamestnanosti alebo cunami. Predovšetkým si treba všimnúť, aké zvieratá berie na palubu. Ak sú všetky z vládnucej politickej strany, potom bude lepšie na archu zabudnúť.
Ďalším ukazovateľom môže byť existencia domácich zamestnancov. Ak on sám drie na troch pracoviskách a podobne sa správa aj jeho manželka, ba ani jeho deti sa neštítia všakovakých „brigád“, len aby sa aspoň trochu najedli a obliekli, potom sme opäť doma. Podobne je to aj s inými ukazovateľmi. Ak si napríklad namiesto záhradnej kosačky sused často kupuje nové lietadlo, potom je spoľahlivý zásah úplne istý.
Nemožno vraj podceňovať ani členstvo v nejakom golfovom klube, štúdium detí na niektorom z takzvaných golfových gymnázií, prípadne členstvo v loveckom spolku. Kože žiráf alebo levov, sušiace sa dva razy do roka na priedomí, môžu napovedať veľa. Netreba však zabúdať ani na mimikry, teda na to, že takíto zbohatlíci sa radi tvária skromne a namiesto jedného poriadneho meďáka si kúpia iba päť či šesť menších bavorákov.
Ak napríklad v lekárni vidíme nejakú babičku, ako si bezstarostne nakupuje lieky, hoci vie, že na konci mesiaca zase nebude mať čo jesť, potom je primeraná ostražitosť tiež na mieste. Často sa prezradia i celkom drobným gestom. Napríklad si pýtajú dvadsať deka hydinovej salámy a na zvyčajnú otázku: „Môže to byť dvadsaťosem?“, iba ostentatívne mávnu rukou.
Nezriedka ich vidno ledabolo postávať na frekventovaných miestach s hŕbou exkluzívnych časopisov Nota bene, aj keď obyčajnému človeku stačí na podvečerné čítanie iba jeden. Fakticky pôjde o všeobecnú zmenu života a sveta. Doteraz týchto ľudí nebolo podľa čoho poznať, ale nové metódy to uľahčia a spoľahlivo zaručia sociálnu spravodlivosť.