Nové úľavy oligarchom
Aj keď výška slovenského verejného dlhu ešte nedosiahla magickú hranicu 60 percent výkonu ekonomiky, pomer príjmov a výdavkov štátu nesvedčí o zdravom vývoji verejných financií.
Pre chudobnejších členov eurozóny nemôže slúžiť ako alibi to, že Nemecko má dlh oveľa vyšší ako oni. Výkon našej ekonomiky totiž tvoria z veľkej časti firmy, ktoré neplatia žiadne dane, alebo od štátu dostávajú peniaze za to, že u nás podnikajú, napríklad na tvorbu nových pracovných miest. Ustavičné hľadanie foriem, ako znížiť deficit verejných financií, ostro kontrastuje s tým, čo sa dostáva do zákonov. Zrušenie zrážkovej dane z úrokových výnosov dlhopisov a hypotekárnych záložných listov.od 1. júla 2013 je jedným z nich. Cieľom bolo zatraktívniť vydávanie cenných papierov slovenskými spoločnosťami.
Ak by sme sa pozreli, kto vydáva úročiteľných papierov najviac, dôjdeme k zreteľnej prevahe finančných skupín. Napriek tomu, že na rozdiel od bankových vkladov ide o štátom negarantované investovanie kapitálu, záujem investorov je vysoký. Dôvodom sú nadštandardne vysoké úroky, ktoré lákajú poisťovne, fondy či iných správcov kapitálu, aby získali každoročne šesť- či sedempercentné výnosy.
Na tom by nebolo nič neobyčajné, keby sa štát dobrovoľne nevzdal možnosti získavať do svojho rozpočtu z týchto úrokov daň vyberanú zrážkou vo výške 19 percent. Po novom mali majitelia úrokové výnosy priznať vo svojich daňových priznaniach a zdaniť. Zákon na mieru šitý finančným skupinám začal platiť 1. júla 2013. Tu však kosa narazila na kameň. Navrhovatelia si totiž neuvedomili, že ľudia zo všetkých príjmov uvedených v daňových priznaniach musia platiť nielen daň, ale aj zdravotné odvody. Čo na tom, že zdravotné odvody z úrokov sú svetová anomália!
Po ostrej kritike vlani na jeseň poslanci prijali novelu daňového zákona, ktorou sa režim zdaňovania úrokov z hypotekárnych listov patriacich do rovnakej kategórie vrátil do pôvodnej podoby spred júla 2013. Popritom však v parlamentom rokovacom chaose v druhom čítaní v decembri 2013 schválili aj pozmeňovací návrh skupiny poslancov, ktorým sa zjednotil vymeriavací základ pre platenie zdravotných odvodov a zároveň znížil strop, z ktorého sa zdravotné odvody v ročnom úhrne daňovníkom počítajú na 60-násobok priemernej mzdy. V praxi sa klin vybil klinom.
Odstránila sa síce absurdita, aby ľudia platili zdravotné odvody z úrokov hypotekárnych záložných listov, ale súčasne sa vynulovala odvodová povinnosť platiť akékoľvek zdravotné odvody z kapitálových príjmov u poberateľov dividend, podielov na zisku s.r.o., úrokových výnosov z dlhopisov či z finančných a depozitných zmeniek.
Ak teda po novom daňovníkovi s príjmom nad 47 160 eur ročne vyplatia podiel na zisku, nezaplatí štátu žiadne dane ani odvody. Bežný občan zaplatí v tomto prípade iba odvody, pretože dane z dividend sa u nás na rozdiel od drvivej väčšiny krajín EÚ nevyberajú.
Paradoxom je, že sme sa vzdali príjmov plynúcich štátu zo zrážkovej dane od najmajetnejších platiteľov. Väčšina kapitálu, ktorého sa táto daň týkala, je vo vlastníctve anonymných vlastníkov. Tí dosiaľ museli platiť 19-percentnú daň bez ohľadu na to, že by boli schopní optimalizovať daňový základ.
Teraz nielen tieto, ale aj slovenské firmy nebudú zväčša platiť štátu nič. Úroky sa po novom spočítajú s ostatnými príjmami a roztopia v účtovných nákladoch, čím odpadá povinnosť platiť dane. Vlaňajšie legislatívne zmeny na Slovensku tak umožnili majiteľom kapitálu a finančným oligarchom presunúť nezdanené výnosy do daňových rajov a umožniť im tak dopriať si ešte väčší blahobyt z peňazí, ktoré doteraz končili ihneď v slovenskom štátnom rozpočte.