Magická trojka a jasle
Slovenská republika patrí k tým európskym krajinám, ktoré majú najnižší podiel detí mladších ako tri roky, ktoré navštevujú detské jasle alebo materskú školu.
Drvivá väčšina rodičov zostáva s nimi doma na rodičovskej dovolenke, prípadne využívajú pomoc príbuzných, najčastejšie starých rodičov. Iných možností je málo alebo sú pomerne drahé. Je to daň za to, že s pracujúcimi rodičmi veľmi malých detí spoločnosť akosi neráta. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia došlo na Slovensku k rapídnemu poklesu počtu detských jaslí. Dôvodov bolo viacero, nemalú úlohu zohral ich pokrivený obraz ako výmyslu komunistického režimu, ktorý odrážal jeho kolektivistickú podstatu.
Prispelo k tomu aj to, že jasle prestali patriť medzi inštitúcie zdravotnej starostlivosti, kam ich zaradili pred rokom 1989, a nenašiel sa žiadny iný rezort, ktorý by ich zaradil do svojej agendy. Spolu s tým sa udomácnil trojročný model rodičovskej dovolenky, ktorý sa začal využívať v plnej dĺžke aj ako ochrana pred rastúcim rizikom nezamestnanosti.
Napriek tomu tlak na využívanie služieb starostlivosti nepoľavoval, a tak sa materské školy oficiálne otvorili aj dvojročným deťom. Obmedzené kapacity materských škôl sa však využívali v prospech starších detí a zastúpenie tých dvojročných zostalo dlhodobo veľmi nízke. Oblasť starostlivosti o malé deti je dodnes rámcovaná presvedčením, že ideálnym vekom na vstup do kolektívu sú tri roky. Využívanie služieb starostlivosti o mladšie deti sa vníma ako niečo neprimerané, ba až škodlivé.
Rodičia majú, samozrejme, právo voľby a nikto im nesmie vnucovať, ako sa majú o deti plnohodnotne postarať. Ak sa však takéto presvedčenie stane argumentom vo verejnej politike a povedie k nedostatku zariadení pre tých rodičov, ktorí ich z rôznych dôvodov potrebujú, musíme spozornieť.
Česká sociologička Hana Hašková spolu s kolegami nedávno vydali knihu, v ktorej analyzujú mýty ohľadne škodlivosti detských jaslí. Ukazujú, že mnohé tvrdenia – ktoré sa objavujú vo verejnej diskusii v Česku i na Slovensku – stoja na vratkých základoch a chýba im opora v spoľahlivých výskumoch.
Niektoré zdrvujúce závery o jasliach boli dokonca prebraté z analýz, ktoré sa pôvodne týkali úplne odlišného prostredia – detských domovov a dojčenských ústavov. Proti tomu autori stavajú výsledky medzinárodných štúdií, ktoré negatívne efekty detských jaslí nepotvrdzujú alebo dokonca hovoria o pozitívnom vplyve na neskoršiu úspešnosť v škole. To, samozrejme, platí pre kvalitnú starostlivosť poskytovanú iba časť dňa a pre deti, ktoré sa potom vracajú do funkčnej rodiny.
Ukazuje sa, že neexistuje dôvod, prečo nezačať so systematickou podporou vysoko kvalitných, verejných centier starostlivosti pre najmenších. Prospech z toho môžu mať deti, rodičia i celá spoločnosť. Touto cestou sa vydali krajiny, ktoré venujú väčšiu pozornosť podpore budúcich šancí detí, vysokej zamestnanosti a rovnosti mužov a žien. Napokon, rozširovanie možností zvoliť si optimálnu stratégiu starostlivosti o deti je spôsob, ako zatraktívniť rodičovstvo aj ďalším generáciám.