Mobilizácia
Ak by sme mali veriť prieskumom, tak do Prezidentského paláca sa mal pred desiatimi rokmi bez problémov dostať Eduard Kukan.
Lenže nestalo sa tak. Jasného favorita napokon v prvom kole o 3 644 hlasov preskočil Ivan Gašparovič, ktorého preferencie pôvodne nedávali nijakú šancu na postup do druhého kola. A keďže predstava, že by sa prezidentom mohol stať Vladimír Mečiar, bola pre mnohých neprijateľná, voliči zaťali zuby a rozhodli sa pre „menšie zlo“.
Prečo ten úvod? Lebo po sérii prieskumov, ktoré doteraz ukazovali viac-menej to isté (prvé kolo jasne vyhrá Fico a aj v druhom porazí hocikoho zo štvorice reálnych opozičných kandidátov), by podľa agentúry FOCUS mohol Roberta Fica v druhom kole poraziť Andrej Kiska. Má však opozícia dôvod jasať, že Fico je poraziteľný? Ani nie.
Pre Fica a jeho tím je to jasný odkaz, že ak chce byť v Grassalkovichovom paláci, musí mobilizovať svoj elektorát. Nechať svojich voličov, aby sa uchlácholili doterajšími dobrými číslami, by sa mu mohlo stať osudným, podobne ako Kukanovi. A to isté platí pre Hrušovského, ktorý ak niečo so sebou neurobí, tak môže potopiť svoju stranu.
Zároveň však platí, že čím viac sa proti Ficovi opoziční kandidáti vyhraňujú, tým viac „nabudia“ jeho voličov.
Šéf Smeru leží mnohým v žalúdku, a tak druhé kolo bude prebiehať v atmosfére „všetci volíme proti Ficovi“. Lenže Fico nie je Mečiar, takže staviť na to, že rôznorodý opozičný elektorát sa zjednotí a bude preň skutočne prijateľný Kiska, nemožno.
Okrem toho predstava, že hlava štátu má kontakty či je priamo napojená na organizáciu, ktorú napríklad v Nemecku 15 rokov sledoval Úrad pre ochranu ústavy pre jej totalitný charakter, je predsa len prisilná káva.