Nezávislosť... od čoho?
Predstavme si nepredstaviteľné: cez Slovensko by sa prehnala vojna. Čo myslíte, čo by sa dialo po nej? Ak vám okrem rátania obetí a škôd už nič nenapadá, máte slabú predstavivosť. Predstaviteľné totiž je i to, že do toho rátania obetí by sa zrazu ozval hlas našej drahej justície.
Áno, drahej. Naši sudcovia by sa dožadovali náhrady platov, ktoré im počas vojny nik nevalorizoval. A iní naši na Ústavnom súde by sa pozreli do múdrych kníh a rozhodli by, že veru áno, vojna-nevojna, raz majú sudcovia nárok na pravidelnú valorizáciu štrnástich platov ročne, a to sa nič nedá robiť. Rozdiel im treba spätne doplatiť.
Kto im to doplatí? Hádajte – máte čosi vyše dvoch a pol milióna pokusov. Toľko je totiž na Slovensku ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Ospravedlňujeme sa slovenskému súdnemu stavu za nevkusné žartovanie. Samozrejme, vieme, že naši sudcovia by nikdy neboli takí nemorálni, chamtiví a odtrhnutí od reality, aby od vojnou zničenej krajiny požadovali do bodky všetky privilégiá, ktoré im priklepli v časoch mieru.
A vôbec, ako si dovoľujeme prirovnávať dnešok k vojne? Veď dnes je na Slovensku iba o nejakých stotisíc ľudí bez zamestnania viac, ako ich bolo pred príchodom krízy v roku 2008. Dnes predsa ide len o šetrenie a skresávanie verejných schodkov každým možným spôsobom. A fakt, že mnohé z tých spôsobov zasiahli zamestnaných, nezamestnaných, ich deti aj dôchodcov, predsa vonkoncom nemožno prirovnávať k vojnovým škodám. Naozaj nemožno?
Možnože spôsob, akým chcel sudcov a prokurátorov „ukrátiť“ Richard Sulík, ktorého návrh Ústavný súd označil za neústavný, a tak im vznikol nárok na doplatky, naozaj nebol dobrý. Sotva to však niečo zmení na princípe, o ktorom sa tu bavíme. A pikantný fakt, že to boli poslanci za Smer, ktorí Sulíkov zákon napadli na súde, a že dnes sú to predstavitelia toho istého Smeru, kto bude musieť hľadať peniaze v štátnej kase na doplatky, zasa nič nezmení na tom, o čie peniaze ide. Áno, na správnu odpoveď máte opäť dva a pol milióna pokusov.
Nehovoriac o tom, že onedlho môže prísť ďalšie podanie. Vláda Smeru sudcom síce platy neznížila, no zato ich zmrazila. Poslanec Róbert Madej síce tvrdí, že je to zásadný rozdiel, nuž ale poslanec Róbert Madej nie je sudcom Ústavného súdu, všakže.
Poďme teda k tomu princípu, o ktorom sa bavíme. Kedykoľvek začne ktokoľvek hovoriť o platoch a príplatkoch sudcov, vždy sa niekto z nich nájde, kto začne rozprávať čosi o neprijateľnom ohrození ich nezávislosti. Nezdá sa vám trochu čudné, že nezávislosť slovenských súdov a sudcov je tak ukrutne závislá od peňazí?
Spôsob, akým je materiálny blahobyt nášho súdnictva nezávislý od rozhodnutí ktorejkoľvek vlády a ktoréhokoľvek parlamentu, je tou skutočnou nezávislosťou, o ktorej je tu reč. Nezávislosťou, o ktorej budú niektorí sudcovia (nie všetci, to si treba zapamätať) nahlas mudrovať dovtedy, kým niekto nedá do poriadku tento pokrivený princíp. Bez toho sa nič nezmení.