Zbytočná byrokracia
Ministerstvo práce si zjavne predsavzalo, že ľuďom treba pomáhať, nech to stojí, čo to stojí, nehľadiac na ich čas a peniaze.
Úradný šimeľ zaúradoval najprv pri nahlasovaní maloletých a teraz „dobro z ministerstva“ pocítia na vlastnej koži aj dôchodcovia s najnižším príjmom.
Dá sa preto povedať, že v týchto dvoch prípadoch snaha zjednodušovať ľudom život nepatrí k silným stránkam tohto rezortu. Naopak, penzisti v hmotnej núdzi, ktorí doteraz dostávali príspevok na bývanie automaticky, musia po novom úradu práce predložiť výpis z katastra o zriadení vecného bremena na obývanie nehnuteľnosti, aby tak dokázali právo na jej doživotné užívanie.
V samotnej novele zákona sa o potrebe preukazovať na úradoch práce výpisom z katastra síce nič nehovorí, ale táto požiadavka je údajne zakotvená v internom metodickom usmernení, ktoré ministerstvo práce rozoslalo jednotlivým pracovným úradom. V akom štáte to žijeme, keď interná smernica ministerstva je silnejšia ako samotný zákon?
Namiesto obyčajnej zmluvy uzavretej medzi rodičmi a deťmi tak budú musieť dôchodcovia zaplatiť 66 eur za kolok na katastri a minimálne rovnaký honorár zaplatia advokátovi, čo pre človeka poberajúceho minimálny dôchodok predstavuje značnú záťaž.
Byrokracia nemôže byť riešením. Ani keď sa týka iba jedného a už vôbec nie, keď ide o 16-tisíc penzistov.