Čas konať
Nemecký týždenník Zeit pred pár dňami uverejnil mapu porovnávajúcu náklady na bývanie a energie v rámci eurozóny.
Každému hneď musela do očí udrieť tmavozelená škvrna v strede Európy. Slovensko, v tesnom závese za Gréckom, Lotyšskom a Fínskom, sa umiestnilo na nelichotivom štvrtom mieste. Na tieto výdavky dávame v priemere až 23,1 percenta z príjmu.
To, čo prakticky každá domácnosť pociťuje na vlastnej peňaženke, potvrdzuje aj prieskum Eurostatu – spomedzi všetkých krajín EÚ sú práve obyvatelia Slovenskej republiky z pohľadu výdavkov na energie najviac ohrození tzv. energetickou chudobou.
Časť ľudí to rieši po svojom – lesy zaberajú zhruba 40 percent plochy Slovenska a drevnej hmoty je tu neúrekom a je stále relatívne najlacnejšia – takže čoraz viac ľudí sa snaží ušetriť využívaním pevného paliva.
Lenže nie každý má takúto možnosť a navyše okrem kúrenia sa bez elektriny v dnešnej dobe ľudia nezaobídu. Tá je najdrahšia v rámci V4 a ako nám to oprávnene pripomenula Európska komisia, našou najväčšou slabinou sú vysoké sieťové poplatky, ktoré tvoria asi polovicu koncovej ceny elektriny.
A keďže je predpoklad, že vysoké ceny energií tak skoro neklesnú a platy u nás zasa tak rýchlo nestúpnu, na scénu by mal nastúpiť štát, ktorý by adresnou politikou pomohol ľuďom v núdzi zabezpečiť dôstojnú existenciu.
O potrebe zaviesť špeciálne tarify, sociálne dotácie pre zraniteľných spotrebiteľov či zriadiť verejného dodávateľa sa už hovorí dlhšie. Je načase začať konať.