Ministerstvo, a. s.
Všetko je v poriadku. Ministerstvo školstva pokračuje návrhom metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2014 vo svojej politike.
Školy sa k nemu vyjadria, možno sa aj s ministerstvom o niektoré detaily pohádajú. Konečné slovo bude mať vedenie rezortu a pôjde sa ďalej.
Ibaže by tu v neporiadku bolo čosi, čoho je metodika rozdeľovania dotácií iba ilustráciou. Základná filozofia, ak chcete. Alebo použime menej patetický slovník: peňazí je málo a rozdeľujú sa tak, aby naše vysoké školstvo (spolu so stredným) spĺňalo najmä predstavy „kapitánov priemyslu“. Všetko ostatné je vedľajšie, respektíve riešiteľné až v druhom slede. Zopár čísel.
Podľa údajov Štatistického úradu dosahovala celková miera nezamestnanosti v treťom štvrťroku 2013 14,1 percenta. Medzi ľuďmi, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, bola pritom miera nezamestnanosti 11,3 percenta. Medzi ľuďmi s druhým a tretím stupňom vysokoškolského vzdelania to bolo dokonca iba 6,9 a 6,3 percenta.
Ani jeden z typov vzdelania nechráni Slovákov pred nezamestnanosťou tak, ako vyššie stupne vysokoškolského vzdelania. Jeho prvý stupeň pritom dokázali pretromfnúť iba úplné stredné odborné (10,8 percenta) a vyššie odborné vzdelanie (7,7 percenta). Ani to nie sú nijaké závratné rozdiely.
Dojmológia, podľa ktorej sa zdá, akoby hlavným problémom našich vysokých škôl bolo uplatnenie sa absolventov na trhu práce, stojí, mierne povedané, na vode. Problémom číslo jeden zostávajú ľudia so základným vzdelaním, z ktorých je bez práce 42,7 percenta a z ktorých sa grupuje aj drvivá väčšina dlhodobo nezamestnaných.
Ak sa pozrieme na štatistiky nezamestnanosti podľa posledného zamestnania, zistíme, že s prehľadom najviac nezamestnaných je zo skupiny ľudí, ktorí buď ešte nepracovali, alebo naposledy pracovali v priemysle. Opäť nič, čo by naznačovalo, že úrady práce obliehajú absolventi vysokých škôl.
Špeciálne absolventi humanitných odborov, pretože na pozadí všetkých manévrov ministerstva v poslednej dobe sa vinie červená niť: humanitné odbory treba utlmiť, pretože sú „neproduktívne“, zato technické treba posilniť, pretože „dodávajú kvalifikované pracovné sily do priemyslu“. Najmä do automobiliek.
Ministerstvo horuje za technické smery nielen verbálne: z beztak skromných zdrojov jednoducho uberá iným. Napríklad metodika dotácií v kapitole, v ktorej sa rozdeľujú peniaze na motivačné štipendiá v prospech „vybraných odborov“, je len ilustráciou, zato však veľavravnou. Všetci pritom vedia, že naším ozajstným problémom je nízka kvalita mnohých „dedinských univerzít“ a vysokých škôl.
Ako to má riešiť celá táto ministerská kampaň? Bude sa pre budúcnosť riešiť akreditácia škôl a učebných odborov na Hospodárskej rade vlády? Alebo ministerstvo rovno presťahujeme do niektorého priemyselného parku?