Spoločenské vákuum
S pojmom spoločenské vákuum prišiel v 80. rokoch minulého storočia poľský sociológ Stefan Nowak.
Označil tak chýbajúce štruktúry komunikácie medzi občanmi a centrálnou politickou mocou. Súdobé formy združovania nepovažoval za vyplnenie spoločenského vákua. Nedávali priestor pre autentickú občiansku komunikáciu o veciach spoločného záujmu. Bez takýchto štruktúr sa spoločnosť podľa Nowaka dostáva do rizika, že nebude schopná regenerovať sa demokratickou cestou.
Občianska verejnosť na Slovensku je aj v súčasnosti rozdrobená, bez uznávaných priestorov a pravidiel komunikácie o verejných otázkach. Ak občanom chýba demokratická kultúra, úcta k pravidlám diskusie a právam druhých, volania po priamej demokracii ako jedinej možnej forme spravovania verejných vecí sa zdajú nebezpečné. Od skeptického názoru na kvalitu občianskej kultúry je, žiaľ, iba krok k pochybovaniu o zmysle občianskej účasti a vťahovania ľudí do rozhodovania o veciach verejných.
Takáto skepsa je tiež rizikom. Bez utvárania fór a priestorov pre občianske hlasy, nedôvera voči súčasným procedurálnym formám demokracie bude len narastať. No rizikové sú aj „hŕŕ vyhlásenia“ politického zoskupenia Obyčajní Ľudia a Nezávislé Osobnosti, že spoločnosť smeruje k priamej demokracii. Je síce príjemné, že veria ľuďom, ale zámeru venovať prostriedky získané vo voľbách na usporiadanie hĺbkového referenda sa tlieskať nedá.
Snaha referendom „opraviť a ochrániť Slovensko pred zvrátenými chúťkami politikov zo štandardných strán“ stavia na čudnej úvahe, že demokracia sa podobne ako psychoterapia presadzuje dolovaním v hĺbkach individuálnej duše. A že netreba široký dialóg a spoločné hľadanie riešení, s ktorými môžu žiť všetci.
Protiklad parlament verzus priama demokracia nebezpečne odvádza pozornosť od toho, že demokratická spoločnosť dnes nie je možná bez sprostredkujúcich štruktúr a fór, kde sa môže formovať mienka a riešenia, ktoré nikoho neutláčajú.
OĽaNO sa síce nehlási k revoltujúcim platformám ako Občiansky tribunál a netvrdí ako ony, že od čias vstupu do EÚ sme vo vojnovom stave. Ale tým, že hovoria o referende ako o jedinej demokratickej štruktúre, sa im približujú viac, ako by chceli. Väčšina navrhovaných otázok hĺbkového referenda naznačuje, že demokraciu chápu ako posilnenie jednej názorovej pozície a zatlačenie do prachu tých druhých.
Napriek zdanlivej proeurópskosti OĽaNO ignoruje všetko, čo sa dá od Bruselu naučiť o vťahovaní občanov do tvorby verejných politík. Nezasadzuje sa za posilnenie a procedurálne budovanie verejných diskusií a hľadania pôdy pre občiansky konsenzus. Prehliada, že plebiscit bez predchádzajúcich dôkladných konzultácií a diskusií je často iba prepudrovaním tyranie a zneužívaním nevedomostí a predsudkov.
Škoda, že matovičovci neprejavujú starosť o demokratizáciu napríklad tým, že by sa pýtali na osud deklarácií o spolupráci s občianskou spoločnosťou, ktoré vlani na jar vypracúvali jednotlivé ministerstvá. Alebo tým, že by sa zasadzovali za využívanie európskych fondov na budovanie premostení medzi zastupiteľskou demokraciou a občianskou verejnosťou. Zdá sa, že tomuto zoskupeniu viac vyhovuje kváziverejnosť s jej predsudkami a nedôverou. Kiež by sa to týkalo len OĽaNO, a nie všetkých parlamentných subjektov.