Práca až po hrob
Pre každý dôchodkový systém je ideálne, keď ľudia pracujú a platia sociálne odvody do neskorého veku a na penzii nepobudnú mnoho rokov.
Lepšia prevencia, kvalitnejšia diagnostika a kvalita liekov však zvyšujú šancu dožiť sa vyššieho veku. Ženy sa nielen u nás i v zahraničí dožívajú viac rokov, hoci na dôchodok spravidla odchádzajú skôr ako muži. V závislosti od nastavenia dôchodkových a odvodových systémov pritom nemusí ísť len o matky, ktoré vychovali deti, ale aj bezdetné ženy.
Slovenskí muži si penziu veľmi neužijú. Priemerne ide iba o desať rokov. U žien je situácia lepšia, zväčša čerpajú dôchodok viac ako pätnásť rokov, čo je približne na úrovni priemeru EÚ. Nízky počet narodených detí a zvyšujúci sa počet dôchodcov, ktorí čerpajú penzie zo Sociálnej poisťovne, vplýva na roztváranie sa nožníc medzi príjmami a výdavkami na dôchodkové zabezpečenie. Neochota rodičov mať viac ako jedno dieťa vyplýva často aj z logického úsudku sporiteľov v dôchodkovom sporení, že viac detí zvyšuje pravdepodobnosť prežitia obdobia staroby v chudobe.
Pobyt matky na materskej dovolenke znižuje objem prostriedkov akumulovaných na individuálnom účte sporiteľa na dôchodok. Obdobne negatívne na ochotu mať viac detí vplývajú aj hypotekárne úvery. Splácať úver na financovanie vlastnej strechy nad hlavou z jedného priemerného príjmu zamestnanca je v našej ekonomike v kombinácii s poberaním materského príspevku takmer nemožné.
Štát ešte stále robí veľmi málo pre to, aby motivoval mladé rodiny mať viac detí. V zásade sa táto pomoc zúžuje na podporu výstavby nájomných štartovacích bytov. Mať viac ako jedno dieťa, resp. mať vôbec deti nepodporuje ani systém platenia sociálnych odvodov. V mnohých krajinách EÚ je pritom bežné, že bezdetní zamestnanci či živnostníci platia od určitého veku zvýšené odvody na dôchodkové poistenie alebo príplatok na tzv. poistenie nesebestačnosti, aby neostali na staré kolená na pleciach štátu. Podobný model tzv. staromládeneckej dane sme mali kedysi za socializmu pre bezdetných ľudí vo veku nad 25 rokov.
Ak si niekto myslí, že problém starnutia obyvateľstva a nízkeho počtu detí v rodinách vyrieši predlžovanie veku odchodu do dôchodku, je na omyle. Niektorí liberálne orientovaní analytici v tejto súvislosti poukazujú na tabuľky, z ktorých vyplýva, že vo väčšine krajín EÚ sa do dôchodku odchádza neskôr ako u nás. Tieto údaje sa však ľahko dajú vyvrátiť kompletnými grafmi z Eurostatu – skutočný vek odchodu do penzie je u nás v prípade mužov vyšší ako v Nemecku!
Ako je to možné, keď oficiálny nárok na plnú penziu majú nemeckí poistenci až vo veku 65 rokov, ktorý sa ešte predĺži na 67 rokov? Odpoveď sa skrýva za štatistikou predčasných dôchodkov a spôsobom ich výpočtu. Ani tam nemajú starší pracovníci na trhu práce na ružiach ustlané. Väčšina Nemcov si však na rozdiel od Slovákov môže dovoliť odísť na predčasný dôchodok obyčajne už vo veku 61 rokov. Krátenie vypočítanej penzie je totiž v Nemecku oveľa miernejšie ako u nás.
Vyhovieť čoraz náročnejším požiadavkám trhu práce aj vo vyššom veku je naozaj náročné. Väčšina ľudí starších ako 62 rokov si v Nemecku už užíva postavenie seniora a čoraz viac času venujú cestovaniu a záľubám, na ktoré im nezostával čas, keď ešte chodili do práce. Stretnúť tam preto aktívneho zamestnanca vo veku nad 62 rokov je okrem vysokoškolských pracovníkov naozaj zázrak.
Apelovať iba jednostrannými a z kontextu vytrhnutými tabuľkami, čoho sme svedkami v posledných mesiacoch na Slovensku, je prinajmenšom neseriózne.