Skúška ohňom
Krym je veľmi špecifické územie. Pri zvýšenej sociálnej alebo politickej nestabilite na Ukrajine tu pravidelne prepuká choroba separatizmu, ktorú prítomnosť ruskej vojenskej základne iba priživuje.
Kyjev má dnes jedinečnú, ale možno aj poslednú šancu situáciu vyriešiť. Zostáva mu však málo času.
Ani zložitá história ani etnická pestrosť polostrova by nemuseli pre Krym ani celú Ukrajinu predstavovať nebezpečenstvo, ak by ju nezodpovední ukrajinskí a ruskí politici nepoužívali pri každej príležitosti ako najúčinnejšiu a rokmi overenú zbraň. Symptómy separatizmu, medzi ktoré patrí vyhrážanie sa referendom o odtrhnutí niektorých regiónov od Ukrajiny alebo zmenou ústavy a žiadosou o pomoc Ruska sú už na juhovýchode Ukrajiny tradičné. A prichádzajú pravidelne po prehratých voľbách. Ale ich jediným cieľom bolo vždy ochrániť regionálnu politickú elitu od tlaku novej vlády v Kyjeve a vyrokovať si čo najlepšie podmienky pre život v opozícii.
Krym je však najmenej stabilný región Ukrajiny a zahrávanie sa s politickými technológiami typu „dvoch Ukrajín“ je tu veľmi riskantné. V každom prípade rozhodnutie Krymského parlamentu o vyhlásení referenda spadá do vyššie uvedených technológií. Je potrebné si uvedomiť, že miestne referendum, ktoré chcú usporiadať krymskí politici, nie je zo zákona možné. Ukrajina pozná iba celonárodné referendum. Ale aj v prípade jeho konania otázka, na ktorú by obyvatelia Krymu mali odpovedať, bola sformulovaná natoľko zvláštne, že ani v prípade odpovede „áno“, ani v prípade odpovede „nie“ nie je celkom jasné, čo by sa malo diať s polostrovom ďalej. V každom prípade nejde o pokus o oddelenie Krymu od Ukrajiny, čo krymské politické elity potvrdili. Ide len o akési „zlepšenie podmienok“ pre fungovanie tohto regiónu.
Oveľa dôležitejšou a zložitejšou otázkou, pred ktorou dnes stojí Kyjev, je to, ako odpovedať na provokáciu ruskej strany, ktorá skúša rozhodnosť novej ukrajinskej vlády. K podobnému ukrajinsko-ruskému konfliktu už raz došlo. A to v roku 2003, za prezidentovania Leonida Kučmu, keď kvôli ostrovu Tuzla, ktorý leží v Kerčskej úžine oddeľujúcej tieto dve krajiny, Rusko zmobilizovalo svoje vojská pri hraniciach Ukrajiny. Rozhodnosť Kyjeva, ktorý vtedy uviedol svoju armádu do bojovej pohotovosti, prinútila Ruskú federáciu ustúpiť a nakoniec aj uznať ostrov za ukrajinské územie.
Dnes je však ukrajinská vláda v oveľa zložitejšej pozícii. Niekoľko mesiacov trvajúca revolúcia Kyjev značne oslabila. Niektoré časti silových zložiek boli silne demoralizované. Ide predovšetkým o zložky ministerstva vnútra, ktoré boli zapojené do krvavého potlačenia protestov. Nový minister obrany bol vymenovaný len vo štvrtok a Ukrajine chýba veliteľ generálneho štábu. K tomu všetkému nie úplne ústavnou cestou odstránený Viktor Janukovyč sa hlási o svoje práva. Zásadné pre najbližšie hodiny bude nedopustiť na polostrove takú provokáciu, ktorá by mohla vyvolať eskaláciu násilia, na čo by Rusko mohlo reagovať tým, že by sa pokúsilo o „ochranu“ predstaviteľov ruskej národnosti a tiež svojej vojenskej základne. O naozajstnú vojnu by pravdepodobne nešlo. Podľa ukrajinských komentátorov sú ruské aj ukrajinské sily na polostrove vyrovnané. Ale stačilo by to na to, aby sa Krym rozkolísal a destabilizoval na dlhšie obdobie aj celú Ukrajinu.
Je to skúška ohňom. Ak Kyjev túto krymskú krízu ustojí, otvoria sa mu dvere nielen k stabilizácii jej najkrehkejšieho regiónu, ale pravdepodobne aj k legitímnemu otvoreniu rokovania o zrušení tzv. charkovských dohôd. Po dnešku už nikto nemôže pochybovať o tom, že ruská základňa v Sevastopole predstavuje pre Ukrajinu hrozbu.