Putin je na koni
Dilemu Európskej únie ohľadom Ruska je možné vidieť v dvoch rovinách. Prvou je, ako donútiť Vladimira Putina k rozumu, pod čím sa myslí prinajmenšom začatie priamych rozhovorov Rusko – Ukrajina.
Druhú rovinu dilemy tvorí úvaha, ako Putina vôbec k niečomu donútiť bez toho, aby Európa svojimi akciami nakoniec nezostala viac poškodená ako predstavitelia vlády v Kremli.
Žiadne propagandistické manévre nezakryjú podstatu: vojenskou akciou na Kryme Putin porušil medzinárodné právo vo všeobecnosti, aj v rámci bilaterálnych zmlúv Ruska s Ukrajinou. Únia sa nemôže tváriť, že sa jej to netýka. Deje sa to priamo na jej hranici.
Udalosti sa valia za sebou a ruskí predstavitelia ani neskrývajú, že sa cítia na koni. Zatiaľ čo Putin v utorok dával nezmyselnú tlačovú konferenciu, v ktorej si sám protirečil aj v tých najzásadnejších bodoch, miestny parlament na Kryme rozhodol, že polostrov patrí do Ruska. Kým Putin v utorok vyhlasoval, že Rusku určite nejde o získanie Krymu, včera už špičky ruského parlamentu pripúšťali, že sa zariadia podľa výsledku tamojšieho referenda, ktoré sa má konať o desať dní.
Zariadiť sa v ich poňatí znamená, že ruský parlament môže prijať zákon o pripájaní nových území, ak o to „samy požiadajú“. Čo je zlá správa pre všetky štáty susediace s Ruskom, v ktorých žije silná ruská menšina. Niet pochýb, že Putin zatiaľ nehodlá zasadnúť za jeden stôl s kyjevskou vládou. Jednak tvrdí, že je nelegitímna, no najmä preto, lebo rokovania budú až koncovkou celej akcie. Tá podľa všetkého ešte nenadišla. Žiaľ.
Povedať, že hrozí nová studená vojna, je jedna vec. V realite sa však od pádu Berlínskeho múru toho veľa zmenilo. Európske krajiny dnes dovážajú zhruba 84 percent ruskej ropy a asi 76 percent produkcie zemného plynu. Najväčšia porcia pritom smeruje do Nemecka. Na druhej strane z EÚ smeruje do Ruska asi polovica exportov strojárenskej a automobilovej produkcie. Tam, kde je závislosť od ruských surovín či odbytíšť menšia, tam zasa pre zmenu na ruských peniazoch stojí nezanedbateľná časť finančného „priemyslu“. Ako v londýnskom City.
Zmraziť majetok či zrušiť víza vybraným jedincom, ako to únia spravila v prípade predstaviteľov Janukovyčovej garnitúry a Spojené štáty aj v prípade nemenovaných ruských štátnych príslušníkov, je ľahké. Pomerne ľahké je aj zastaviť rokovania v rozličných spoločných výboroch a komisiách s Ruskom alebo odvolať stretnutie G8 v Soči. Ekonomické sankcie sú, ako vidno, tvrdší oriešok. Niektoré štáty volajú po okamžitých tvrdých sankciách. Zhodou okolností tie, ktoré môžu v ich prípade relatívne najmenej stratiť. Štáty, ktoré by mohli sankcie tvrdo zasiahnuť, na čele s Nemeckom, zasa volajú po zmierlivejšej taktike. Pokrytectvo? Áno, ale potom do istej miery na oboch stranách.
Prvoradá je však otázka, čo by mali sankcie vlastne dosiahnuť a či to aj dosiahnu. Na to dnes nik nemá jednoznačnú odpoveď. Akurát takú, že by to bolelo obe strany. A Putin zostane tak či onak ešte nejaký čas na koni.