Netečie ani nekvapká
Dohoda o zvýšení platov uzavretá medzi vládou a Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy bola od začiatku len slabou náplasťou na požiadavky pedagógov, ale mnohí si následne povedali: keď netečie, aspoň kvapká.
Z nového roka už ubehli dva mesiace, ale učiteľom vysokých škôl zatiaľ „nekvapli“ ani sľubované 3 percentá plus 16 eur navyše. Respektíve kvaplo, ale často na úkor osobného príplatku, čo sa vo výsledku rovná veľkej nule!
Kolektívna zmluva garantujúca valorizáciu miezd sa tak stala len zdrapom papiera, keďže vláda verejným vysokým školám odklepla o 21 miliónov eur menej ako minulý rok.
Dokázať urobiť z mála veľa je úloha hodná priam mesiáša, lenže rektori nemajú k dispozícii ani spasiteľa, ani žiadne perpetuum mobile. Jedinou spásou sa momentálne javí aspoň milosrdné počasie, vďaka ktorému ušetrili na kúrení.
Minister Dušan Čaplovič síce školy nabáda k hľadaniu rezerv, lenže, ako sa hovorí, kde nič nie je, ani čert neberie… A mimochodom, prepustiť zamestnancov tiež nie je také jednouché, lebo výpoveď a odstupné stojí nemalé peniaze.
Vzhľadom na očakávaný pokles študentov sa rušenie škôl javí ako nevyhnutné, lenže zatiaľ sa črtá iba zlúčenie dvoch vysokých škôl v Trnave, čo však aktuálnu situáciu nijako nerieši. Rozprávanie o tom, že školstvo je prioritou, znie síce pekne, lenže bez peňazí to nejde a spoliehať sa na teplú zimu tiež nemožno. Keď sa raz minister Kažimír zobudí zo svojho sna o vedomostnej ekonomike, môže už byť neskoro…