Na východe nič nové
Všetci doterajší prezidenti Ukrajiny (Leonid Kravčuk, Leonid Kučma, Viktor Juščenko a Viktor Janukovyč) neboli v politike nováčikmi.
Až do roku 1991 každý z nich vlastnil preukaz komunistickej strany. Výnimkou nie je ani dnešný šéf parlamentu zastupujúci hlavu štátu Oleksandr Turčynov. Premiérov bolo o čosi viac: pätnásť. Počas tej-ktorej kombinácie predsedov vlád a prezidentov sa vytvorila väzba medzi jednotlivými politickými silami a podnikateľskými skupinami. Súperiaci oligarchovia sa vždy snažili, aby im vláda dala majetok alebo im vybavila kontrakty.
Súčasná mocenská konštelácia má tiež k podnikateľom blízko. Parlament mnohých z nich vymenoval do funkcií gubernátorov. Novopečený šéf Vinnickej oblasti Anatolij Olijnik už pôsobil v štátnej správe v rokoch 2006 až 2010. Dnepropetrovskú oblasť vedie Igor Kolomojskij, spolumajiteľ skupiny Privat, ktorý vlastní majetok za 2,4 miliardy dolárov. Šéfom Doneckej oblasti sa stal Sergij Taruta, ktorý stojí na čele Industriálneho zväzu Donbasu s osobným majetkom 183 miliónov USD.
Kyjevskú administratívu riadi Vladimir Šandra, ktorý bol v rokoch 2005 a 2006 ministrom priemyslu a neskôr poradcom prezidenta. Žitomirskú oblasť vedie Sidor Kizin, spájaný s násilným prevzatím podniku Agrofirma Provensin. Susedné Zakarpatsko spravuje Valerij Lunčenko, ktorý má aj maďarské občianstvo a podniká s nehnuteľnosťami, Záporožie zase Valerij Baranov. Jeho staršia dcéra je majiteľkou niekoľkých podnikov. Ivano-Frankovskú oblasť má pod palcom Andrej Trocenko, výrobca priemyselného mydla, Kirovogradskú Oleksandr Petik. V roku 2005, keď pôsobil na kyjevskom magistráte, sa pobil s developerom pre pozemky.
V Luganskom regióne sa usadil profesionálny vojak Michail Bolotskich, v Ľvovskom Irina Sech (jej muž vlastní firmu Topaz obchodujúcu s drevom), v Nikolajevskom Nikolaj Romančuk (bol riaditeľom lodiarní), v Odesskom Vladimir Nemirovskij (majiteľ firmy Staľkanat Silur), v Poltavskom Viktor Bogdajčuk (podnik AVM Amper).
Rovenskú oblasť manažuje vysokoškolský pedagóg Sergij Rybačok, Sumskú Vladimir Šuľga (známy niekoľkým škandálmi, pre ktoré ho vyšetrovali), Ternopoľskú Igor Sirotňuk (tvrdí, že nevlastní nič, ani len byt), Charkovskú Igor Baluta (pôsobil v nábytkárskych podnikoch), Černigovskú Vladimir Ivaško (pôvodne daniar) a Chersonskú Jurij Odarčenko (podnik Doneck Aqua). Ako vidno, riadenie Ukrajiny na oblastnej úrovni sa hmýri osobami, ktoré podnikajú, alebo sú spojené s podnikaním. Súčasná moc vyhlásila, že chce zapojiť podnikateľov do manažovania regiónov, aby tak zachovala územnú celistvosť štátu.
„Naša sila spočíva v spojení biznisu, moci a spoločnosti. Dnes je ekonomika reálnou politickou silou,“ vyhlásil Rinat Achmetov, vlastník majetku v hodnote 16 miliárd dolárov, takže nebolo preňho problém kúpiť si najdrahší byt vo Veľkej Británii za 136 miliónov libier. Predseda Rady federácie zamestnávateľov Dmitro Firtaš vyzval ruských podnikateľov, aby sa konflikt nedostal až do „horúceho štádia“. Vie, o čo ide. Za 15 rokov prišiel k majetku 3,3 miliardy USD najmä vďaka obchodovaniu s ruským zemným plynom.
Poslanec, bývalý minister zahraničných vecí a jeden z podporovateľov protestov Peter Porošenko (s majetkom 1,8 miliardy USD) tvrdí, že podnikatelia by mali priniesť mier a pokoj do východných regiónov krajiny. Podnikanie s čokoládou mu ide celkom dobre. Jeho americký kolega John Kerry 5. marca sľúbil, že vyrieši problémy s jeho čokoládou na ruskom trhu.
Noví mocní s podnikateľmi, ktorí podporovali Viktora Janukovyča, nezaobchádzajú v rukavičkách. Jedným z prvých, ktorému položili hlavu na klát, je 28-ročný miliardár Sergej Kurčenko. Centrálna banka v Kyjeve vyhlásila, že jeho Realbank a Brokbiznesbank skrachovali. Ukrajinské médiá ho považujú za „peňaženku“ prezidentovho syna Oleksandra.
Ministerstvo vnútra pred niekoľkými dňami oznámilo, že odhalilo „zločineckú skupinu“, ktorá sa skrýva za firmou Vostočnoevropejskaja toplivno-energetičeskaja kompania. Vyšetrovacie orgány tvrdia, že štyri firmy z tejto skupiny vlani a začiatkom tohto roku doviezli na Ukrajinu ropné produkty v hodnote 25 miliárd hrivien, aby ich mohli spracovať a následne vyviezť.
Vyšetrovatelia tvrdia, že firmy nič nevyviezli a pripravili tak štát o spotrebnú daň v hodnote 7 miliárd hrivien, čo je niečo menej ako 1 miliarda eur.
Na východe teda nič nové. U našich východných susedov sa zachováva väzba medzi politikmi a ekonomickými skupinami. Niekto je raz hore, iný dole. Je nepravdepodobné, že by sa v mechanizmoch vzájomného fungovania moci a hospodárstva niečo malo zmeniť.
V tomto stroji fungujú spoločne politici a podnikatelia, ktorí v tej či inej miere spolupracovali, či presnejšie kolaborovali s predchádzajúcimi prezidentmi a premiérmi. Práve preto sa nedá veriť mýtom, že súčasná politická konštelácia na Ukrajine je transparentnejšia, poctivejšia a menej korupčnejšia.