Krymská predohra
Nedávny prieskum odhalil, že viac ako 70 percent obyvateľov Ruska schvaľuje akcie, ktoré podniká vedenie ich krajiny proti susednej Ukrajine. To je ukážka schizofrénie, akú dokáže vyprodukovať dlhodobá sústredená propaganda. Vedenie Ruska predsa tvrdí, že nijaké akcie nepodniká. Napriek tomu väčšina národa vie svoje – a je rozhodnutá robiť Kremľu komplica.
Vladimir Putin sa tak môže pred svetom naďalej tváriť ako mierotvorca. Väčšina Rusov bude jeho navzájom si protirečiace nezmysly opakovať po ňom a zároveň ho bude velebiť za jeho skutočnú politiku. Ako sa len dá pri takomto pohľade vyhnúť nepríjemným historickým paralelám?
Ruská armáda striedavo manévruje v blízkosti hraníc s Ukrajinou a zasa sa sťahuje na svoje základne. Parlament v Kyjeve včera schválil vytvorenie Národnej gardy so silou 60-tisíc ozbrojencov. Jadrom jednotiek vraj majú byť kádre z vojenských akadémií, ale aj zaslúžilí bojovníci z Majdanu. Ich cieľom má byť okrem iného ochrana východnej hranice.
Ukrajinské pohraničné jednotky tvrdia, že len ťažko môžu zabrániť prílevu ruských „turistov“, ktorí sa ihneď po prechode hranice objavujú v rôznych mestách ako násilnícki účastníci demonštrácií za pripojenie sa k Rusku. Spoločne s miestnymi podobne naladenými lídrami typu podnikateľa Pavla Gubareva, ktorý sa v Donecku vyhlásil za „ľudového gubernátora“.
Diváci a čitatelia prokremeľských ruských médií vidia celkom iný obraz. Tieto médiá tvrdia, naopak, že to ruskí pohraničníci majú problém so zvládaním masového prílevu utečencov z Ukrajiny, ktorí utekajú pred „fašistickým terorom“. Ak sa na vyšších pozíciách v ukrajinskej Národnej garde naozaj objavia nejaké mená z Pravého sektoru, moskovské médiá budú mať uľahčenú prácu. Isto nepotrvá dlho a Národnú gardu označia za ukrajinské SS.
Ukrajinské médiá medzitým informujú o prepojení niektorých najhlučnejších proruských aktivistov na svojom území na ruské neonacistické organizácie. Vrátane spomínaného Gubareva.
Na východ od nás sa zbrojí, rinčí sa zbraňami a susedné národy so spoločnou minulosťou sa navzájom označujú za fašistov a teroristov. Krym je pre Ukrajinu asi stratený. Tým sa však jeho úloha nekončí.
Ak by to bolo tak, že tých 70 percent Rusov schváli Putinovi čokoľvek, potom by mu isto schválili aj to, keby pod nejakou zámienkou zavelil na ústup. Je to však naozaj tak? Čo ak tá rastúca popularita vyplýva skôr z túžby mnohých Rusov po geografickom návrate veľkého Sojuzu – túžby, ktorú v nich Putinovi propagandisti už viac ako desať rokov podnecujú a nedajú jej vyhasnúť? V takom prípade je Krym nevyhnutne iba ouvertúra.
Európska únia nemôže uznať okupáciou navodené krymské referendum. Ďalšie a tvrdšie sankcie, ktoré európski lídri sľubujú a ktoré možno dostanú prvé kontúry už v pondelok na schôdzke ministrov zahraničných vecí, však nemusia mať len povahu odvety. Ak mal byť Krym naozaj iba začiatkom, odpoveď Európy musí byť taká, aby bol aj koncom.