Hystéria, ani maličkosť
Prezident navonok zastupuje Slovenskú republiku a podpisuje medzištátne zmluvy a dohody. To nie je málo. Voči rozhodnutiam Národnej rady má právo veta, a hoci parlament môže prezidentovo veto prelomiť, vrátené zákony sa takto aspoň dostávajú do väčšej pozornosti verejnosti. Ani to nie je málo.
Prezident vymenúva dôležitých funkcionárov v systéme nášho súdnictva, vymenúva tiež napríklad vysokoškolských rektorov či profesorov. Má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach vlády aj Národnej rady. Môže iniciovať rokovania medzi politickými stranami či sociálnymi partnermi. Ak má pochybnosti o ústavnosti niektorých zákonov alebo krokov výkonnej moci, môže sa obracať na Ústavný súd so žiadosťou o výklad.
Všetko to dohromady znamená, že ak sa slovenský prezident rozhodne byť vo funkcii aktívny, nepotrebuje ďalšie špeciálne právomoci na to, aby zanechal výraznú stopu na našej realite. Či už si myslíme, že túto funkciu v jej dnešnej podobe potrebujeme, alebo nie, v našom politickom a ústavnom systéme je skutočnosťou. Dokiaľ to tak bude, funkcia hlavy štátu bude v našom systéme dôležitým prvkom.
Prezidentské voľby teda nie sú ďalšou zbytočnou súťažou krásy, prestíže či sympatií obecenstva. Ide o to, kto bude nasledujúcich päť rokov zastupovať Slovensko vo svete, vracať zákony do parlamentu, konzultovať s Ústavným súdom, vymenúvať ľudí do dôležitých funkcií v našom štáte.
V jednej vete s konštatovaním, že prezidentské voľby nie sú maličkosť, by však mal zaznieť aj dôvetok o tom, že sa okolo nich u nás občas robí nemiestna a zbytočná hystéria.
Pri všetkom tom, čo slovenský prezident môže a čo znamená, nezabúdajme totiž na to, že hlava štátu nie je nijakým monarchom. Nie je vlastne ani len vládcom. Ústava mu nedáva možnosti nahrádzať vládu, parlament či súdy. Nemôže začať meniť naše ústavné zriadenie alebo, naopak, robiť zázraky. Nemôže uzdravovať chorých priložením ruky (niežeby to niekedy nejaký kráľ naozaj mohol) ani svojvoľne používať armádu na vlastné ciele – i keď je formálne jej najvyšším veliteľom.
Ktorýkoľvek politik u nás môže byť len taký silný, ako mu to dovolíme my. Ústava a zákony sú na našej strane, i keď to, žiaľ, niekedy tak nevyzerá. Voľbou prezidenta iba vypĺňame jedno dôležité uprázdnené miesto v našom politickom systéme, nič viac, nič menej. Časy, keď sa u nás dokonca rozpadali rodiny na tom, kto mal aký názor na vtedajšieho „najsilnejšieho samca“ našej politiky, sú už, dúfajme, dávno za nami.
Skrátka, treba mať chladnú hlavu a nohy v teple. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nás aj tak o dva týždne čaká druhé volebné kolo. Príležitostí na hysterizovanie bude ešte habadej. Je dobré voliť. Hlúpe by bolo myslieť si, že tí, čo volia inak ako vy, sú vaši nepriatelia.