Poďme do Grécka!
Nožík sa mi otvára vo vrecku, keď sa niekto oháňa Gréckom a nazýva jeho obyvateľov lenivcami, darmožráčmi a niktošmi, na ktorých tu my - rozumej slušní, pracovití slovenskí a európski - občania doplácame.
Moja kamarátka odišla do Grécka za prácou a za láskou. Alebo naopak? Ja som ešte v Grécku nebola. Každoročne, napriek tomu, že na Grékov a Grécko frfoceme vo všetkých pádoch, sa tam náročným slovenským turistom nebridí cestovať.
Poďme teda do Grécka. Mám tam kamošku, občas mi niečo napíše. Napríklad vďaka Lucii viem, ako taký grécky lenivec vyzerá. Sú to ľudia, ktorí zväčša žijú z turizmu, a teda pracujú iba päť mesiacov v roku a vtedy tridsať alebo tridsaťjeden dní v mesiaci, sedem dní v týždni.
Klasický grécky deň sa začína asi o 9.30. Vtedy sa v uliciach objavujú prví hladní a smädní turisti, ktorých treba opatriť. Po nich nasledujú tí, čo dospávali nočnú „žúrku“ a okolo obeda namiesto silného slnka preferujú nakupovanie. Leniví domáci sú im k službám až do druhej, počas sezóny často i celé poobedie.
Grécki „darmožráči“ si však vymysleli poobedňajšiu siestu, ktorá trvá od druhej do šiestej. Vtedy majú more času na to, aby stihli nákup v supermarkete, navarili deťom, ako-tak sa postarali o domácnosť, boli chvíľku s rodinou a tí najlenivejší si možno stihnú aj hodinu pospať. Málokomu zvýši trocha času, aby sa okúpal v mori (s výnimkou nedeľného doobedia).
Čo nasleduje po takejto sieste? Správne, znova práca. Pre nás vari nepredstaviteľné. Tí lenivejší, ktorí sa chcú v práci flákať o hodinu dlhšie, začali poobednú zmenu už o 17.00. Pre turistov sú k službám až do polnoci, prípadne do oveľa hlbšej noci. Starajú sa o ich pohodlie, zábavu, ak treba, sú bútľavými vŕbami, plnia želania. A čo je najmä na Slovensku dosť zriedkavé: s ochotou a úsmevom na tvári.
Po asi trinásťhodinovom pracovnom dni sa vracajú v skorých ranných hodinách do svojich domovov, aby si lenivo pospali až do ôsmej.
Moja kamarátka robí slovenskú delegátku. Vraví, že napriek veľkej kríze je v Grécku dostatok pracovných miest aj pre cudzincov. Tí však pracujú iba osem hodín denne, a preto majú čas vykúpať sa v mori i poohovárať Grékov na niektorej zo sociálnych sietí.
Odchodom posledných turistov po sezóne sa 95 percent podnikov a hotelov zatvára, ale aj počas zimy majitelia platia vysoké nájomné za podnik, byt, sociálne poistenie, jedia a platia elektrinu… Ich zamestnanci poberajú dávky v nezamestnanosti, na ktoré majú nárok už po dvoch odpracovaných sezónach (desať mesiacov), vďaka ktorým na ľudskej úrovni prežijú zimu.
Vo vnútrozemí, kde sa z turizmu vyžiť nedá, je vysoká nezamestnanosť. Lenivci z týchto oblastí počas sezóny chodia pracovať do turistických destinácií na pobreží a na ostrovy.
V Grécku vládne kríza. Tamojší politici nezodpovedne dopriali občanom vysoké platy, dôchodky, materské, dávky v nezamestnanosti, istoty v robote, vysoké odstupné – my tu o takom niečom môžeme iba snívať. My sme civilizovaný, moderný a pracovitý národ, ale nemáme nič, dokonca ani úsmev na tvári. Žijeme v rozkradnutej krajine a tuším nám ukradli aj úsmevy.
Blíži sa letná sezóna, poďme do Grécka!