Malý krok
Spôsobov, ako sa v súčasnosti legálne vyhnúť plateniu daní, je viac ako dosť.
Stačí si zaregistrovať firmu v niektorom z daňových rajov a vec je vybavená. Túto možnosť ku koncu roka 2013 využilo 3 853 slovenských spoločností. Ak si niekto nechce komplikovať život so vzdialenými destináciami kdesi v Karibiku, stačí, aby si otvoril konto v neďalekej Viedni, čo je oveľa jednoduchšie i praktickejšie.
Alpská krajina má totiž bankové tajomstvo uvedené priamo v ústave, a preto ako jedna z posledných bášt o túto výsadu urputne bojovala. Pod tlakom Berlína však napokon kapitulovala. A tak to, čo pôvodne vymysleli Taliani, zdokonalili Nemci a Švajčiari spolu s ďalšími na tom zarobili „majland“, bude už čoskoro minulosťou.
Je pochopiteľné, že Brusel sa všemožne snaží upchávať diery, ktorými peniaze z únie unikajú, lebo podľa odhadov z EÚ každý rok odtečie približne bilión eur. Čo je dosť. Na porovnanie: ročný rozpočet Nemecka, teda najväčšej ekonomiky únie, je cca 300 miliárd eur. Slovensko hospodári s rozpočtom 17,3 miliardy eur. Ak by sa členským štátom EÚ podarilo získať čo i len zlomok z týchto peňazí, pomohlo by to ich deficitným rozpočtom.
Zrušenie bankového tajomstva môže mať efekt predovšetkým pre nemeckú ekonomiku, kde stačilo pohroziť CD s údajmi o bankových kontách v zahraničí, a od osôb, ktoré sa vyhýbali daňovým povinnostiam, do štátnej kasy následne pritieklo 3,5 miliardy eur.
Lenže v situácii, keď sa peniaze veselo valia cez daňové raje, ktoré sú súčasťou únie, utesniť jednu dieru nestačí. Je to len jeden malý krôčik, po ktorom musia nasledovať ďalšie.