Prečo áno moratóriu
Poslaním novinára je šíriť informácie, a preto neprekvapuje odmietavý postoj časti novinárskej obce k predvolebnému moratóriu.
Zákaz zaoberať sa v masmédiách dva dni témou, ktorou žije spoločnosť, čiže voľbami, pociťuje žurnalista ako ťažko pochopiteľné zlo. Napriek tomu patrím k zmenšujúcej sa skupine zástancov takzvaného predvolebného moratória.
Ostrosť zápolenia uchádzačov o prezidentský úrad pred druhým kolom volieb hlavy štátu pripomenula užitočnosť 48 hodín pokoja pred búrkou samotného hlasovania a jeho dôsledkov. Volič má čas zvážiť neraz na prvý pohľad šokujúce informácie a v relatívnom pokoji sa rozhodnúť, ktorý z kandidátov je v konkrétnej situácii pre krajinu vhodnejší.
Nie je to isté, či sa senzačné odhalenie objaví dve hodiny pred otvorením volebných miestností, alebo tesne pred moratóriom, čiže dva dni pred samotným aktom. Dotknutý, alebo skôr postihnutý, kandidát sa síce ani v jednom prípade už nestihne k veci vyjadriť, no v druhom prípade v jeho prospech pracuje čas. Každá senzácia trvá dva dni a potom ju prehlušia novšie udalosti. Volebné moratórium nahrádza právo na odpoveď dotknutého kandidáta dobou na zhodnotenie všetkých okolností pre voliča.
V hlbinách internetu, kde anonymita autora odstraňuje neraz slušnosť i pocit zodpovednosti za napísané, prebieha zápas o hlasy voličov ešte i počas volieb. Pričasto má podobu nepodloženého osočovania a vecný argument či rozumná úvaha bývajú skôr vzácnosťou. Akú váhu však rozumný človek pripíše zlostnej glose podpísanej Prašivcom či Bumbrlákom, patriacim k „hviezdam“ niektorých internetových diskusií, v porovnaní s novinovým alebo internetovým článkom či rozhlasovou správou, kde sú jasne identifikovateľní ich pôvodcovia? Tu ide o rozdiel medzi anonymnou nadávkou a stanoviskom konkrétneho človeka.
Z plagátov rozličných veľkostí sa uchádzači o najvyšší ústavný post odhodlane usmievajú na spoluobčanov ešte i cestou do volebnej miestnosti. Samozrejme, nemožno rozumne požadovať odstránenie volebných plagátov do začiatku moratória, ale zákaz vylepovania nových tiež zmierňuje predvolebnú atmosféru.
K nepríjemným volebným sťažnostiam, o ktorých rozhoduje Ústavný súd, patria tie, kde sa namieta porušenie moratória roznášaním letákov niekde na hranici dvojdňovej lehoty pred otvorením volebných miestností. Skúste dokázať, či boli letáky vhodené do schránok 47 alebo 49 hodín pred začiatkom volieb a akého počtu voličov sa ich prípadné doručovanie počas moratória mohlo dotknúť. Tieto otázky sú občas významné v komunálnych, ale zrejme nie v prezidentských voľbách.
Patrí k charakteristikám právnej normy vrátane volebného moratória, že je v zásade porušiteľná a že by nemala zmysel, keby sa veci vždy i bez nej vyvíjali tak, ako predpisuje. Moratórium prispieva k pokojným a dôveryhodným voľbám. Vytvára priestor pre uvážlivé voličské rozhodnutia. Štátne orgány ho v rámci možností vierohodne presadzujú, o čom svedčia viaceré rozhodnutia Ústavného súdu.
Predvolebné moratórium neobmedzuje nad nevyhnutnú a rozumnú mieru možnosti voliča na to, aby získal informácie. Obmedzuje možnosti manipulácie prostredníctvom správ, ktoré už nebude kedy vyvrátiť. Ide o sťaženie novinárskej práce, ktoré však má zmysel a slúži dobrému cieľu korektnosti volieb. Ak ho v prípadnom budúcom volebnom kódexe zachová a na všetky voľby rozšíri dohoda parlamentných strán, tak pôjde o zriedkavý úspech zdravého rozumu.