Referendum v Benátkach
Taliansky región Veneto nedávno doslova zaplavili desiatky ruských spravodajských štábov. Samozrejme, že nie pre krásu chýrnych Benátok, typické gondoly či svetoznámy karneval.
Ruské médiá, a nielen tie, mimoriadne zaujalo referendum o nezávislosti tejto oblasti na severovýchode Talianska, a to práve počas plebiscitu o pripojení Krymu k Rusku.
Hoci forma, dôvody i zmysel oboch všeľudových hlasovaní sú úplne odlišné, ich samotné konanie približne v tom istom čase a následné komentovanie niekomu určite vyhovovalo. V oboch prípadoch sa skloňovali frázy typu „vláda ľudu“, „nech rozhodne väčšina“ a podobne.
V čom však bolo to benátske špecifické? V prvom rade nešlo o žiadne referendum, ale o obyčajný prieskum verejnej mienky. Liga severu ním sledovala nálady voličov a potrebovala im pripomenúť svoju politickú agendu. Strana sa totiž ocitla v opozícií a médiá, s výnimkou lokálnych a regionálnych, jej dávajú v spravodajstve len limitovaný priestor. Porekadlo „Zíde z očí, zíde z mysle platí“ v tomto prípade dvojnásobne.
Po tom, čo sa prevalili viaceré finančné škandály ligy, v dôsledku čoho v uplynulých dvoch rokoch opustili jej rady viacerí predstavitelia, museli zabojovať o voliča. Blížia sa totiž voľby do Európskeho parlamentu.
Po dlhoročnom predsedovi Umbertovi Bossim a neveľmi obľúbenom exministrovi Berlusconiho vlády Robertovi Maronim sa stal lídrom ligy mladý a ambiciózny europoslanec Matteo Salvini. Tento kritik Bruselu, spoločnej meny a komunitárnej politiky už začal spájať tému referenda s európskou agendou. Otázka, Chcete, aby sa Benátsko stalo nezávislou, suverénnou a federálnou republikou, na ktorú mali obyvatelia odpovedať, rozmenili do ďalších troch konkrétnych podotázok. Občania sa mali vyjadriť, či chcú, aby nový štát zostal v Európskej únii a v NATO a či sú za zachovanie eura.
Do kampane sa okrem Salviniho zapojila aj europoslankyňa za Ligu severu Mara Bizzottová a súčasný guvernér regiónu za tú istú stranu Luca Zaia, ktorý tiež sedel v Berlusconiho kabinete ako minister. Čo k tomu dodať? Išlo čisto o politikum, aj keď sa ako organizátori uvádzajú, „nezávislé“ združenie Plebiscito.eu a rôzne občianske výbory z benátskej oblasti.
Neskôr sa v miestnych médiách objavili správy, že to vlastne bolo len referendum o referende, teda prieskum verejnej mienky o konaní možného plebiscitu. Navyše, talianska ústava v článku 5 hovorí o „nedeliteľnosti krajiny“ a sporná je aj forma tohto referenda – spojenie odpovedí z podpisovej akcie na námestiach a online hlasovania.
Ako sa však podarilo zistiť a dokázať časopisu Espresso, dalo sa obísť viacero technických nedokonalostí (možno i zámerných) a hlasovať viackrát. Samotné počty zúčastnených, ako aj jednoznačný výsledok „za“ sú teda napadnuteľné a nemajú právnu silu. A tak o číslach nemá zmysel diskutovať.
Regióny v Taliansku získali obrovské politické a ekonomické právomoci. Na Apeninskom polostrove došlo k reálnej decentralizácii a občania začínajú pociťovať, že ich hlasy vypočujú skôr v regiónoch a provinciách ako v Ríme. Aj preto lokálni politici stavajú na kampaniach, ktorými sa snažia vtiahnuť ich obyvateľov do riešenia vecí verejných. V Benátsku však slogan „vládnime si sami“ pretransformovali na „právo na sebaurčenie benátskeho ľudu“ – tento výraz použila už v roku 2012 v jednom z dekrétov tamojšia regionálna rada.
Referendum o odtrhnutí je vlastne len pokračovaním a dôsledkom tejto politiky. O slovo sa už začína hlásiť región Lombardsko a vo viacerých oblastiach opätovne ožívajú názory o vytvorení silného štátu na severe krajiny Padánie. Tak, ako pred každými voľbami…