Diktát chlebodarcov
Úrady práce evidovali vlani na jeseň takmer 12-tisíc absolventov vysokých škôl. Štyrikrát viac ako pred siedmimi rokmi. Bežný človek si povie, žiaľ, je kríza a už nie je práca ani pre ľudí s titulom.
Odborníci na problémy doby to však vidia inak. Prichádzajú s kritikou tzv. neužitočného vzdelania a vysokých škôl. Na to, že niektoré školy produkujú absolventov pre úrady práce, už stihol upozorniť aj budúci prezident. V jednom z prvých rozhovoroch to označil za jeden z troch najväčších problémov Slovenska.
Nie je pravdaže možné vojsť mu do hlavy a určiť pohnútky takej diagnózy. Tie však nie sú také dôležité. Táto diagnóza sa nám pchá pred oči tak často, že ju chtiac-nechtiac aj bez pohnútok začneme pokladať za fakt. Jej frekvencia vo verejnom priestore a istota, s akou ju vyslovil i Andrej Kiska, má však onakvejší impulz, ako sú štatistiky úradov práce. Je ním presvedčenie zamestnávateľských organizácií, že až „tretina z 220-tisíc študentov vysokých škôl študuje profesiu nepotrebnú pre rozvoj hospodárstva“. Odznelo to na Rade vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu 13. marca a takmer zaniklo v huriavku prezidentskej kampane. To, že nejde o plesnutie do vetra, dokazuje aj návrh Akčného plánu stratégie inovácií a výskumu RIS3, kde sa úderne tvrdí, že 33 percent vysokoškolských študentov absolvuje odbory neuplatniteľné v hospodárstve. A že kľúčovým predpokladom úspechu Slovenska je, aby zdroje išli iba pre „odbory vzdelávania, ktoré požaduje reálna ekonomika“.
Študenti a pedagógovia, darmo budete pátrať, ktoré odbory považujú zástupcovia podnikateľov za zbytočné. Analýza nepotrebných vysokoškolských profesií sa nenachádza v materiáloch, ktoré prerokúvala spomínaná rada, ani na stránkach dvoch najvplyvnejších zamestnávateľských zväzov. Ak predsa len pátrať budete, možno narazíte na odhad najžiadanejších profesií od generálneho riaditeľa ústredia práce. Podľa neho k najžiadanejším profesiám s vysokoškolským vzdelaním patria lekári špecialisti a učitelia všetkých typov škôl.
Neprepadajte však eufórii. Ako si môžete byť istí, že učitelia sú potrební pre rozvoj hospodárstva? Veď sa starajú o vzdelanie tých, čo sa s reálnou ekonomikou stretnú ďaleko za horizontom hmatateľného a zvárateľného „tu a teraz“! A kde je záruka, že zástupcovia zamestnávateľov a vedenie ústredia práce hovoria rovnakým jazykom?
Tajuplná stratégia RIS3 mala mať participatívnu prípravu a schvaľovanie. Definovanie spoločenských potrieb má však v rukách jedna skupina. Sebavedomá je na to dosť. Veď tvrdiť bez argumentov, že zhruba 70-tisíc vysokoškolských študentov študuje nepotrebné odbory, si vyžaduje riadne odvahu. A pýchu a spupnosť chlebodarcov, ktorí nemusia nikomu skladať účty.
V príprave Akčného plánu stratégie, ktorá v súčasnej podobe pripravuje likvidáciu humanitného a spoločenskovedného vzdelania, sa tento ich diktát jednoznačne prejavil. Kiež by to platilo iba prvého apríla. A kiež by si budúci prezident všimol, akú kvalitu majú múdra, ktoré opakuje.