Na začiatku
Kým sa na masových zhromaždeniach namierených proti existujúcim vládam iba protestuje, hoci aj energicky a rozhorčene, je to v poriadku.
Najmä ak sa potom veci spravodlivo vyriešia v prospech ľudí. Ak sa však k slovu dostanú zbrane a po dlažbe na námestiach tečie krv, tak už svet nemôže mlčať.
Aj udalosti spojené s demonštráciami v Kyjeve v určitom momente prekročili svoj Rubikon. Na Instytutskej ulici ostali ležať desiatky mŕtvych tiel. Profesionálnym zabijakom už nešlo o to, aby svoje obete iba zastrašili, mierili im priamo do srdca. Dni panovania Viktora Janukovyča boli spočítané…
Podľa najnovších výsledkov vyšetrovania záhadní ostreľovači patrili k príslušníkom poriadkových síl Berkut a Alfa. Prebieha zatýkanie, prinajmenšom politickú zodpovednosť za túto masovú vraždu nesie dnes už bývalý prezident. Existuje podozrenie, že v tom majú prsty aj ruskí tajní agenti.
Lenže treba vidieť aj to, že nová Februárová revolúcia nebola až taká čistá, ako by si to súčasní vládni politici v Kyjeve predstavovali. Žiaľ, nabalili sa na ňu aj extrémistické živly. Kým hádzali na policajtov Molotovove koktaily a dobýjali sa do ministerských budov, boli národní hrdinovia.
Teraz sú krajine na ťarchu. Preto údajne spáchal samovraždu „bojovník“ Saška Belyj, podozrivý z účasti na mučení a vraždách ruských vojakov v Čečensku, preto volebná komisia odmietla zaregistrovať lídra ultranacionalistickej strany Pravý sektor Dmytra Jaroša ako kandidáta do prezidentských volieb, preto hlavný štáb jeho jednotiek musel opustiť okupovaný hotel v centre hlavného mesta, zanechajúc po sebe arzenál zbraní.
Ukrajina musí naprávať nielen to, čo pokazil jej posledný prezident, ale aj predchádzajúce skorumpované politické špičky. Čiastočné vyjasnenie, čo sa vlastne na Majdane odohralo, je iba jedným z prvých krokov na jej ceste, verme že, k lepšej budúcnosti.