Kádrovník
Znie to neuveriteľne, ale primátor Liptovského Mikuláša zakázal účasť zástupcu ruského veľvyslanectva na oficiálnych oslavách oslobodenia mesta Červenou armádou.
Nápadne mi to pripomína zážitok zo školského zájazdu v Klatovoch. V čase vrcholiacej studenej vojny na priečelí MsNV svietila nová mramorová tabuľa. Uvádzalo sa na nej, že pôvodne tam umiestnili pamätnú tabuľu venovanú americkým vojakom, ktorí na jar 1945 dobyli mesto od nemeckých okupantov, ale vzhľadom na imperiálnu politiku USA ju zvesili. „Čo majú osloboditelia západných Čiech spoločné s vojnou vo Vietname?“ vŕtalo to v hlave nám pubertiakom.
Podľa dátumu narodenia má Alexander Slafkovský (SDKÚ) svoj postpubertálny vývoj dávno za sebou, zdá sa však, že naháňanie rusofóbnych hlasov pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami zvíťazilo nad rozumom. Veď na kladenie vencov arogantne nepozval ani slovenských protifašistických odbojárov.
Po Dukle boli boje o Liptovský Mikuláš najväčšou operáciou druhej svetovej vojny na území Slovenska. Trvala 62 dní, svoj života v nej položilo 868 príslušníkov Svobodovho armádneho zboru a okolo 3 600 Sovietov. Okrem Rusov nepochybne aj Ukrajinci či Bielorusi. Bolo by absurdné, keby sa na podobných pietnych aktoch nesmeli zúčastňovať diplomatickí pridelenci krajín, odkiaľ padlí vojaci pochádzali. Dokonca sa to považuje za povinnosť.
Teraz bude jeden primátor miešať dokopy hrušky s jablkami, meniť dejiny, bohorovne kádrovať na základe momentálnej zahraničnej politiky iného štátu, kto môže a kto nemôže vzdať hold tým, čo nám priniesli pred 69 rokmi slobodu? A keď Rusko nevráti Krym Ukrajine, tak nechá strhnúť všetky pomníky Sovietskej armáde? V Liptove je ich viac ako dosť, možno ich už Slafkovský začal počítať. Alebo to jemu na jeseň spočítajú voliči.