Afganský barometer
Deväť mŕtvych po útoku militantného hnutia Taliban. Informácia až cynicky bežná v súvislosti s Afganistanom tentoraz zaujala. Samovražední atentátnici totiž zaútočili na kanceláriu volebnej komisie, ktorá pripravovala prezidentské a komunálne voľby ohlásené na 5. apríla.
Už sa takmer zdalo, že kampaň prebieha v porovnaní s poslednými voľbami pokojne. V roku 2009 násilnosti eskalovali týždeň pred hlasovaním a samotný volebný deň sa stal najkrvavejším v roku. Kritická bezpečnostná situácia výrazne ovplyvnila priebeh hlasovania. Dvetisíc sťažností po jeho skončení vystavilo voľbám vysvedčenie.
Hoci bolo varovných signálov dosť, poučení už pomenej. Napriek úsiliu OSN naďalej chýba voličský register, čo umožňuje manipuláciu počtu vydaných hlasovacích lístkov. Bezpečnostná situácia stále nie je stabilizovaná. Najkritickejšia je vo východných a južných oblastiach krajiny. Zatvorené brány volebných miestností môžu opätovne znemožniť výkon ústavného práva tamojším, prevažne paštúnskym, obyvateľom. Vo výrazne polarizovanej spoločnosti, kde deliace čiary často kopírujú línie jednotlivých etnických skupín, môže takýto scenár priniesť napätie, ale aj otvorený konflikt medzi nimi.
Oproti minulosti sú tiež šance viacerých kandidátov pomerne vyrovnané. Diskvalifikácia i pomerne malej časti hlasovacích lístkov môže zásadne ovplyvniť výsledky a náladu v spoločnosti. A to najdôležitejšie: samotnú legitimitu zvoleného prezidenta a jeho oprávnenie zastupovať celý Afganistan v nadchádzajúcom období, keď sa krajina pripravuje na ukončenie vojenskej misie ISAF na konci tohto roka.
Po tom, čo Hámid Karzaj odmietol podpísať dohodu s USA, umožňujúcu zotrvanie amerických vojakov na afganskej pôde, leží povinnosť ju uzavrieť (a následne aj zmluvu s NATO) na pleciach nového prezidenta. Volebné komplikácie by však okrem iného pozdržali samotné vyhlásenie víťaza volieb aj o niekoľko mesiacov.
Ak však k uzavretiu dohody nedôjde pred skončením roka, Američania spolu s ostatnými spojencami NATO odídu a s nimi aj ich tučné peňaženky – zdroj, no i motivácia demokratizácie spoločnosti. Alternatíva nulovej vojenskej prítomnosti v krajine pod Hindúkušom po roku 2014 zrazu nevyzerá až taká na míle vzdialená realite. Viaceré štáty stále bojujú s následkami hospodárskej krízy a podpora ďalšieho pôsobenia v Afganistane zo strany ich občanov je na historických minimách.
Množia sa tiež podozrenia, že za zhoršenie vzťahov medzi spojencami a súčasným prezidentom Karzajom môžu tajné rokovania s Talibanom, ktorý si nepraje medzinárodnú prítomnosť. Taliban inicioval stretnutie približne v čase, keď stačilo dohodu s USA iba sformalizovať a dokoncu ju odobril aj najvyšší poradný orgán – Rada starších. Diskusie zatiaľ nepriniesli konkrétne výsledky, a tak snahou Talibanu môže byť len naštrbenie dôvery medzi Washingtonom a Kábulom.
Otázkou ostáva, či si takýto luxus môže Afganistan dovoliť. Jeho národné bezpečnostné sily síce kontrolujú takmer 90 percent územia, najnebezpečnejšie časti však ešte len prejdú pod afganský dohľad. Aj tak naďalej týždenne zomierajú desiatky policajtov či vojakov, počet ozbrojených incidentov oproti vlaňajšku dokonca narástol.
Bez financií potrebných na poskytovanie základných verejných služieb štátom, bez podpory aliančných vojsk a bez silného a legitímne zvoleného lídra je budúcnosť neistá. Prípadnému prepuknutiu mocenského súboja lokálnych lídrov alebo zvýšenej aktivite a návratu hnutia Taliban nebude už nič stáť v ceste. A viac ako desať rokov medzinárodného úsilia zmizne v nenávratne.