Praktická úloha za 100
Po matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti slovenskí žiaci pohoreli aj v logike a pri riešení praktických úloh.
Odporcovia testovania si možno povedia: čo tam po tom, medzinárodná štatistika PISA aj tak nič nehovorí o skutočnej tvorivosti a originalite žiakov, teda o vlastnostiach, ktoré sú dôležité pre vedu a výskum.
Lenže ak sa zaostávanie stáva všeobecným a dlhodobým trendom, je dôvod začať sa znepokojovať nad našou budúcnosťou. Čo môžeme očakávať od generácie, pre ktorú sú aj jednoduché každodenné úlohy neriešiteľným rébusom?
Napríklad: Vysokoškolák, ktorý si nevedel kúpiť lístok na vlak, lebo ním nikdy predtým necestoval. Alebo: maturantka, ktorá netušila, ako sa jej prihláška dostane na VŠ, lebo poštové služby nikdy predtým nevyužila…
Znie to možno neuveriteľne, ale tieto prípady sa naozaj stali. Ilustrujú že naše deti sú pri vzdelávaní odtrhnuté od reality a pri riešení reálnych úloh zlyhávajú. Je to aj vizitka rodičov. O nejakom progrese a pár génioch, ktorí nás vytrhnú z biedy, preto nemôže byť ani reči.
Je zrejmé, že tu už nepomôžu nejaké kozmetické úpravy, zle je nastavený celý systém. Odborník Daniel Münich z elitného inštitútu CERGE – EI, tvrdí, že ako príklad by nám mohlo poslúžiť Poľsko, ktoré sa na rozdiel od nás v testovaní PISA ustavične zlepšuje.
Okrem toho, že Poliaci zaviedli systém celonárodného testovania, podľa ktorého si rodičia vedia porovnať výsledky dieťaťa i školy, ktorú navštevuje, kompetencie ministerstva školstva neprešli na obce, ktoré často nemajú dosť peňazí na ich chod. A v neposlednom rade, pedagógovia nie sú tak mizerne platení ako tí naši.
Samozrejme, aj keby sme tieto veci aplikovali okamžite, zlepšenie sa neprejaví hneď, ale o 20 a viac rokov. Ktorý z našich ministrov však uvažuje v takomto časovom horizonte?