Čo chce Moskva
Salámová metóda je osvedčený spôsob, ako po častiach získať niečo, čo by bolo inak príliš veľkým sústom. Aktuálny vývoj na Ukrajine je dobrým príkladom, ako je možné túto metódu úspešne aplikovať v praxi.
Moskva na Kyjev vyvíja systematický tlak. Prostredníctvom hospodárskych sankcií, vojenskej hrozby a s prispením vlastnej propagandy sa snaží o destabilizáciu Ukrajiny s cieľom vnútorne ju rozložiť. Nefunkčný štát s kolabujúcou ekonomikou je ľahká korisť. V takejto situácii sa májové voľby nemusia vôbec uskutočniť, a v prípade, že k nim príde, chaos nahrá do karát silám, pre ktoré bol Euromajdan len sprisahaním temných síl a banderovcov…
To, že si v Charkove, „miestni“ proruskí demonštranti pomýlili operu s radnicou, tiež o niečom svedčí. Úvahy, že niektorí „aktivisti“ sú v skutočnosti ruskí provokatéri, nemusia byť vôbec vzdialené realite…
Osvedčený scenár z Krymu sa teda proruské sily snažia uplatniť aj na východe krajiny. Či však v prípade Donecka, Charkova alebo Luhanska dôjde k podobným referendám a následnému odtrhnutiu, nedovolí si nikto predpovedať.
Cieľom však nemusí byť úplná anexia týchto území, stačí, ak Moskva dosiahne to, čo chce – teda neutrálny federatívny štát, s ktorým si udrží silné väzby. To, k čomu pravdepodobne smeruje Ukrajina, poznáme z histórie pod pojmom finlandizácia. Aj keď tento výraz je pre mnohých synonymom bezzásadového podriadenia sa silnému susedovi, javí sa ako najschodnejší scenár, prostredníctvom ktorého môžu Ukrajinci zabrániť tomu najhoršiemu – aby Kremeľ zasahoval do vnútorných záležitostí ich krajiny a de facto ju riadil.