Právo na dobrú noc
Aj keby si tí, čo požadujú dôkladnú reformu našej justície, chceli nebodaj objednať nejaký ukážkový precedens, určite by nezašli až do takýchto krajností. Prepustenie človeka obžalovaného z dvoch úkladných vrážd a podozrivého z tretej je až nechutnou ukážkou toho, ako to u nás vyzerá s právom.
Ak má byť štát právnym štátom a ak sa nemá spravodlivosť premeniť na nástroj slepej pomsty, potom je, samozrejme, nevyhnutné, aby aj ľudia obžalovaní z najťažších zločinov mali počas justičného procesu určitú právnu ochranu a právne istoty.
Hoci nie každému sa stane, že nejako vážnejšie prekročí zákon, každý, komu sa to predsa len stane, musí mať istotu, že nebude napríklad svojvoľne zadržiavaný alebo že dôkazy, ktoré obžaloba proti nemu zhrnie, budú získané v súlade so zákonom. V tom problém naozaj nie je a súdny človek to pochopí.
Čo súdny človek nepochopí, je právny zmätok, v ktorom sa sotva budú vyznať bežní „zákazníci“, ktorí sa na súdoch domáhajú svojich práv, zato sa v ňom dozaista výborne pohybujú zločinci a ich advokáti. Nie v advokátoch je chyba – aby sme si rozumeli. Chyba je v zmätku pri rôznych výkladoch Trestného poriadku.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec a predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa síce rozčuľujú, že výklad by nemal robiť nijakému článku justičnej hierarchie problémy, lenže rozčuľujú sa nadarmo.
Ak senát Najvyššieho súdu chlapa, ktorému hrozí doživotie za to, že si požičiaval veľké sumy peňazí a svojich veriteľov potom jednoducho vraždil, prepustil z väzby na slobodu v súlade s nejakým tým ustanovením Trestného poriadku, potom Borec s Harabinom môžu podať proti jeho prepusteniu dovolanie. Nemajú však koho a za čo trestať.
Ak boli procesné pochybenia, pre ktoré senát Štefana Sz. prepustil, spôsobené za podozrivých okolností, potom je namieste vyšetrovanie. Nekonečné vyšetrovanie s viac ako neistým koncom, dodajme. Vieme, kde žijeme. Podstata bude tak či onak niekde inde.
Aj tento prípad názorne ukazuje dve veci. Po prvé, že zlepšenie práce našej justície nie je výlučne otázkou prítomnosti Štefana Harabina v jeho funkciách.
Po druhé, že ani výmena sudcov nepostačí tam, kde povestné orgány činné v trestnom konaní páchajú procesné chyby ešte predtým, ako sa kauza dostane na súd. Výsledkom potom môže byť napríklad nepomerne viac práv na strane tých, čo zločiny páchajú, v porovnaní s tými, ktorí sú ich obeťami.
Má nám byť útechou, že prepusteného chladnokrvného vraha aj tak čoskoro znova dajú do väzby, pretože okrem dvoch vrážd, za ktoré je súdený, ho pravdepodobne obžalujú z tretej?
V štáte, v ktorom sa šikovnosť obhajoby meria počtom procesných chýb, na ktoré poukáže, a v ktorom na to, aby sa nebezpeční ľudia dostali za mreže, musia najprv urobiť nejakú neskutočne hlúpu chybu – napríklad predbiehať sa pri lyžiarskom vleku, si možno o spravodlivosti akurát tak čítať pred spaním.
Najčítanejšie
-
-
Európa sa musí postaviť čelom k demografickej zmene. Nástroje na to máme
Komentáre | | pred 2 dňami | 11 -
-
-
-
-
-
-
-