Trampoty s voľbami
Na všetkých spoluobčanov doliehajú v tomto roku voľby do Európskeho parlamentu svojimi odvrátenými stranami.
Zakaždým ide o stranu plnú zodpovednosti a spolu ich je dvadsaťdeväť. Voľby iba vyzerajú tak, že európske záležitosti sú mimoriadne jednoduché. Protirečí tomu fakt, že sa do nich prihlasuje nebývalé množstvo kandidátov. Už pri prezidentských voľbách ich nebolo málo, ale mnohí sa ešte ostýchali.
Pre eurovoľby každý volič dostal takpovediac menší telefónny zoznam alebo svojrázne Zlaté stránky, ak ich rozlišuje aspoň podľa povolaní, firiem či rozmanitých inštitúcií. Pri zvažovaní jednotlivých kandidátov netreba pochybovať o tom, že by v podstate všetci spolu mohli vytvoriť samostatnú a úplne sebestačnú spoločnosť alebo prinajmenšom jej kópiu. Sú tam rodičia, starí rodičia, staré deti, mladé deti. Sú tam inštalatéri, lekári, dôchodcovia, osoby vojenského pôvodu i celkom obyčajní civilisti. Je tam kúzelník, „izolatér“, predavačka, nezamestnaný i študentka.
Človeka vždy poteší, keď uzrie koľko ľudí – iste nie v osobnej ľahkej životnej situácii – ktorí sú ešte stále ochotní nezištne sa postaviť na stranu Slovenska a spraviť v Bruseli konečne poriadok. Už teraz do europarlamentu v svojráznom prvomájovom sprievode pochodujú aj osobnosti, ktoré sa sprvu od neho dištancovali, ba pre jeho nepopierateľnú ničomnosť dokázali povaliť aj vlastnú slovenskú vládu.
Vyzerá to, že zaspatí úradníci v centre sa konečne stretnú s názormi, o akých sa im ani nesnívalo. Prichádza koniec diskriminácie drobných ľudí, menších národov, koniec byrokracie! Aspoň keď sa človek započúva do predvolebných sľubov niektorých strán.
Mnohí z aktérov sú presvedčení, že bez nich Európa už nemá veľa čo povedať. Presviedčajú nás, že jediné, čo jej napadne, je rovný banán alebo krivá uhorka. Aj keď asi vždy celkom nejde o naivného mafiána, akoby vystrihnutého zo slovenského televízneho seriálu, či o telesne postihnuté dievča zo slovensko-maďarského pomedzia. Európa sa už dnes jednoducho týka nielen ich, ale všetkých a všetkého, čo dnes v Európe je. A popri tom, najmä v posledných mesiacoch, veľmi intenzívne aj toho, čo v Európe ešte nie je.
To všetko v týchto týždňoch vytvára na kandidátov i voličov neprimeraný tlak. Trpia tým barové skrinky v mnohých rodinných obývačkách, pivá v chladničkách, kôstkové destiláty v pivniciach. Životy rodín sa sústreďujú už iba na to, aby voličov i kandidátov udržali v dostatočnej kondícii. Intelektuálne zázemie sa v nich nepretržite posilňuje nákupom dennej tlače, konzumáciou jarnej zeleniny, konzultáciami s odborníkmi.
No predsa EÚ na Slovensku dosiahla jednotu, o akej sa tu slabšie plateným politikom nikdy nezdalo. Ak vedľa seba už nie do Ríma, no rovno do Bruselu nastupujú početné kresťanské strany, ak tam rovnako zaujato kráča komunistická partaj a hneď vedľa „kotlebovcov“, ak opäť pochoduje OĽaNO vedľa SaS, určite každého povzbudí, že konečný pokrokový cieľ nás všetkých je už istý.