Ako precítiť dátum
Fašizmus, fašisti. Ukrajinci sú fašisti. Nie, nie, to Rusi sú fašisti.
Európska únia sú fašisti. Spojené štáty, Izrael, Palestínčania, katolíci, moslimovia… kam sa človek pozrie, vždy sa od niekoho dozvie, že sú tam fašisti, a že keď odmieta takýto extrémny pohľad na vec, je sám fašista. Prípadne robí nejakým fašistom „užitočného idiota“. Už z toho, ako ľahkomyseľne šibrinkujeme so silnými slovami, vidieť, ako sa dátum konca najpríšernejšej vojny, akú ľudstvo dosiaľ zažilo, odsúva medzi výročia síce ešte oslavované, ale už nepreciťované. Je to chyba.
Silné slová nijako nezaručujú, že je rovnako silná aj myšlienka, ktorú chcú vyjadriť. Častejšie to býva presne naopak. Lenže ak povieme, že ani 69 rokov po porážke hitlerovskej Tretej ríše a jej spojencov nie je Európa, čo sa fašizmu a nacizmu týka, „za vodou“, nie je za tým snaha ohúriť, ale varovať.
Áno, fašizmus a nacizmus sú často len nálepky, ktoré zneužívajú politickí vodcovia, keď chcú pred masami zdôvodniť svoje počínanie voči iným. Alebo ich používajú prefíkaní hlupáci, ktorí si naštudujú slovníkové heslo, aby vám začali „odborne dokazovať“, že ten a ten politik nemôže byť fašistom, pretože fašizmus je, keď…
Intuícia je v tomto prípade dôležitejšia, ako encyklopédia. Pred šesťdesiatimi deviatimi rokmi bol porazený temný mrak nenávisti voči všetkému, čo zaváňa slobodou ducha i tela. Nenávisti, ktorá mala v sebe od začiatku zakódovanú túžbu ničiť a zabíjať. Nielen „nepriateľov“, ale ešte aj ich detné deti, aby sa nemal kto pomstiť.
Stalin bol nepochybne masový vrah a psychopatický tyran. V tom, čo predstavoval Hitler, však nenájdeme jedinú normálnu, nehovoriac cnostnú myšlienku, ktorá by sa dala „zneužiť“. Nacisti zneužili reálnu biedu Nemcov po prvej svetovej vojne, lenže to, čo hlásali, bolo zlé od začiatku. Ani naoko sa nechystali nahradiť biedu emancipáciou a rovnosťou. Od začiatku Nemcom navrávali, že sú panská rasa, ktorej majú ostatné „zdegenerované“ národy akurát tak slúžiť.
Aj preto našinci vítali Červenú armádu. Nie v túžbe po gulagu a nadvláde sadistického „otca svetového proletariátu“. Aj preto je správne spomenúť, že toto výročie by bolo ťažko mysliteľné bez strašných obetí miliónov Rusov, Ukrajincov, Bielorusov a ostatných národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Ale vráťme sa späť k tej intuícii. Nie je dôležité, či sa niekto vyhovára na slobodu slova, či historického skúmania. Stačí sa pozrieť, ako sa postaví k takým výročiam, ako je toto. Nie je dôležité, aké dômyselne pozmenené uniformy či insígnie nosia, ani to, akými prívlastkami dnešní fašisti častujú Brusel. Stačí sa opýtať, ako si život v Európe predstavujú oni.
Je ich veľa. Zneužívajú reálnu biedu a strach, ale nehlásajú nič dobré. Už od začiatku. Aj my by sme to o nich mali vedieť hneď od začiatku. Aby sme si dátum víťazstva nad hitlerovcami nielen pripomenuli, ale ho aj precítili.
Najčítanejšie
-
-
-
-
Ondruš prehral vo finále vlastnými chybami. Odbory si pohodlne žijú vo svojej ulite
Komentáre | pred 1 týždňom | 44 -
-
-
-
-
-