Nitky osudu
Všetkých spoluobčanov potešilo, že na Slovensku vznikla nová strana Sieť, ktorá jediná bude vedieť rozmotať spletité pavučiny moci.
Tie sa dnes síce odmotávajú od Bruselu, ktorý pre to bude musieť prejsť v najbližších týždňoch celkovou zmenou, no nič nám nebráni dúfať, že táto zmena spätne prispeje aj k priehľadnosti politickej situácie na Slovensku.
Nová strana sa istotne neuspokojí s tým, aby povalila vládnucu ľavicu. Ak to totiž chce urobiť naozaj poriadne a dobre, potom nevyhnutne musí povaliť najprv pravicu. V prieskumoch ju totiž začína valcovať už dnes, tak prečo to neskúsiť aj v skutočnosti.
Nadchádzajúce eurovoľby predstavujú skúšobný program, ktorým sa definitívne preverí životnosť akoby zabudnutej tézy nemeckého klasického filozofa Georga Wilhelma Friedricha Hegla: „Čo je rozumné je skutočné, čo je skutočné, je rozumné!“
Ak upustíme od všakovakých dialektických vytáčok, ktoré sa starému filozofovi vnútorne vnucujú od jeho nehodných nohsledov a interpretov, potom je každému jasné, že rozumné je, čo si myslí líder novej strany Radoslav Procházka a skutočné je, čo pod jeho vedením takpovediac z toľkej rozumnosti nová strana naozaj „zrobí“.
Politická strana totiž iba pod naozaj rozumným vedením dokáže zrealizovať aj to, čo je neskutočné. Ak však politický vývoj sledujeme pozornejšie, potom už podstatne menej z toho, čo je rozumné. Ale v politike je to tak normálne, veď inak by sme ju nepochopili.
Jedným z prvých krokov strany Sieť je rozhodnutie voliť v eurovoľbách lídrov strany SaS. Je na to skutočne hlboký a dobrý dôvod, lebo iba SaS otvorene podporila Radoslava Procházku v prezidentských voľbách. Samo osebe je to geniálny politický krok strany Sieť, lebo uprataním vedenia SaS do Bruselu viac-menej zabezpečí stabilitu vlastnej budúcej vlády na Slovensku. Príspevok k takejto stabilite SaS ako taká v rozhodujúcich chvíľach minulej vlády Ivety Radičovej totiž v nijakom smere nepredstavovala. Ak svoju hašterivú povahu nezmení, potom možno oprávnene predpokladať, že s rozkývaným Bruselom sa bude rokovať oveľa ľahšie ako s pevným – napríklad o poľnohospodárskych dotáciách alebo o ukrajinských utečencoch.
Jediný zo strany Sieť, čo nebude voliť SaS, je Martin Hrnčiar, ktorý prišiel do Siete zo strany Most-Híd. Ale, ako sa sám vyjadril, Procházka vraj nemá nijaké problémy s tým, že on bude voliť Most-Híd. Tým sa obaja líšia od poslanca Miroslava Beblavého, ktorý prišiel do Siete z SDKÚ a ešte nevie, koho bude voliť. Voliť však, napriek tomu, pôjde. Isto je to najpôsobivejšie povzbudenie aj pre iných voličov. Preto je situácia v týchto eurovoľbách oveľa jasnejšia ako kedykoľvek predtým.
Ak si predstavíme, že 333 kandidátov do Európskeho parlamentu predstavuje nitky osudu Slovenska, potom je jasné aj to, že slovenský volič sa bude musieť obrátiť k umeniu starých materí, teda k čipkárstvu, aby umným paličkovaním z týchto nitiek osudu vytvoril naozaj hodnotnú bruselskú čipku.