Kalný spodný prúd
Nič nemohlo vystihnúť biedu časti našej politickej scény lepšie, ako tlačovka predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita k eurovoľbám, na ktorej si pochutnáva celý internet.
Benefity poslancov Európskeho parlamentu sú nehorázne, preto ich podľa Richarda Sulíka a spol. treba zrušiť – predstavitelia SaS ich však neodmietnu, pretože „oni si ich zaslúžia“. Byrokracia v EÚ je podľa nich neúnosná a množstvo jej inštitúcií nemá nárok na existenciu. Na otázku, ktoré sú to, Lucia Nicholsonová odpovedá v štýle: Ja to teraz z hlavy neviem povedať, ale veď všetci dobre vieme, ktoré to sú… A tak ďalej.
Keby išlo len o jednu veľkohubú straničku, ktorá sa beztak už potápa do mimoparlamentných vôd, nestálo by to za reč. Ide však o celý prúd našej politiky.
Prúd, v ktorom sú umiernenosť a zdravý rozum priťažujúcimi okolnosťami. Pre ktorý na svete existuje iba Lož šírená „nimi“ (bežnými politikmi, bežnými médiami… vyberte si) a Pravda, ktorú poznáme „my“: neoficiálna, alternatívna „pravda“, ktorá sa pri bližšom skúmaní mení na znášku poloprávd a vyslovených lží o Európe a o Slovensku v nej.
Ľudia grupujúci sa v tomto prúde prichádzajú od hocikadiaľ: z liberálnych, aj od samého začiatku totalitárnych pozícií. Všetky tie ich združenia však majú spoločnú náchylnosť považovať problémy za jednoduchšie, ako sú. Vlastne za celkom jednoduché, také, aké sa dajú vyriešiť na úrovni krčmových rečí.
Bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú, končia rovnako: podporou neslobody, nesolidarity, nedemokracie. Niektorí sme to vedeli od začiatku, to je však malá útecha. Je dôležité, aby to vedeli všetci. A nielen pred eurovoľbami.