Agátkine obrázky
Keď som začala písať a uverejňovať svoje texty v časopisoch, otec bol na mňa pyšný. Omnoho viac sa však potešil, keď sa moja sestra Agáta zamilovala popri štúdiu histórie do maľby na sklo.
Dnes je z nej skúsená harcovníčka a jej obrázky môžete obdivovať aj v ÚĽUV-e. Stala sa z nich akási prirodzená súčasť nášho rodinného života. Kamkoľvek prídem, hľadám obrázok od Agáty. V piatok mala v Modre vernisáž a znovu ma prekvapila.
Maľbu na sklo vnímame takmer všetci ako akési obrázky najmä s náboženskými motívmi, ktoré k nám prišli z východu. Pritom je to veľmi stará technika. Maliar vytvára svoje dielo na rubovej strane svojho diela – preto sa v odbornej literatúre nazýva podmaľbou.
Maľbu na zdobenie skla využívali už starí Egypťania. V stredoveku sa rozšírila do celej Európy z Byzancie a Alexandrie. Robila sa technikou emailových farieb „za horúca“ na vonkajších stranách sklenených nádob. V renesančnej dobe sa centrom sklárskej výroby stali Benátky, kde sa rozvinula technika maľby „za studena“ na spodnú stranu tabuľového skla. Začali sa objavovať obrazy, ktoré kopírovali maľby a grafiky významných umelcov svojej doby.
Benátske sklá zhotovovali profesionálni umelci, zobrazovali zväčša výjavy zo života Ježiša Krista. Obdivovali ich po celej Európe a túto techniku maľby začali napodobňovať vo Francúzsku, v Španielsku, vo Flámsku, neskôr v Bavorsku a Tirolsku, odtiaľ sa rozšírila do Čiech, na Slovensko a Ukrajinu. Prvými výrobcami ľudových podmalieb boli profesionálni sklári, ktorí maľovali popri zamestnaní. Ich tvorba bola závislá od sklární, odkiaľ odoberali lacné tabuľové sklo. Preto najvýznamnejšie oblasti maľby na sklo vznikali tam, kde boli sklárske huty. Maľovanie obrázkov na skle sa rozšírilo i v súvislosti s protireformáciou, ale získalo si obľubu aj preto, lebo vychádzalo z ľudového cítenia, zodpovedalo jeho vkusu a záľube vo farebnosti.
Slovenská ľudová maľba na skle zobrazuje dva námety: svetský, reprezentujúci jánošíkovskú zbojnícku družinu, a náboženský. Postavy svätcov a svätíc prešli do maľby na skle z dobového maliarstva a drevorytov. Naše maľby sa vyznačujú charakteristickými znakmi, ktoré ich odlišujú od tvorby iných národov. Farebnosť obsahuje čisté, nelomené tóny takmer vždy v kombinácii bielej, žltej, tehlovočervenej, zelenej, vzácnejšie zlatej fólie a čiernej farby. Vlastným prínosom slovenskej maľby je najmä kvetinový dekor.
Podmaľba na skle sa postupne stala jedným z najvýznamnejších prejavov ľudového umenia a v priebehu 19. storočia sa tešila širokej obľube. Obrázky sa predávali najmä na púťach, jarmokoch a trhoch, niekedy ich ponúkali aj podomoví obchodníci. Vývoj tradičnej ľudovej maľby na sklo sa uzavrel koncom 19. storočia, keď sa zmenil ľudový vkus a podmaľby vytlačili lacnejšie a páčivejšie obrázky. Zanikli tiež staré sklárne, ktoré vyrábali tabuľové sklo. Od začiatku 21. storočia sa táto tradícia opäť obnovuje. Väčšina umelcov pracujúcich touto technikou nadväzuje na tradície ľudového umenia.