Indická otočka doprava
Nedávno skončené indické parlamentné voľby nadobudli viacero prvenstiev. Nikdy nikde neprišlo k volebným urnám vybrať si spomedzi konkurenčných kandidátov vyše 550 miliónov voličov.
Za posledných päť rokov tu získalo volebné právo nových sto miliónov občanov. Drahšie voľby poznajú iba v USA pri striedaní postu hlavy štátu. Samotné hlasovanie trvalo päť týždňov. Najpočetnejšia volebná komisia sveta so svojimi aktivistami sa ustavične sťahovala z jedného štátu do druhého. I na samotné oficiálne výsledky bolo treba dlho čakať.
India sa po tom, čo v roku 1947 získala po mnohých stáročiach samostatnosť a slobodu, zaradila medzi demokratické štáty. Na rozdiel od iných bývalých kolónií zaznamenala viac-menej kontinuálny vývoj bez vojenských a civilných prevratov. Vláda sa však nevyhla vyhláseniu výnimočného stavu počas náboženských nepokojov. Na druhej strane, najväčšia demokracia sveta bojuje s obrovskou korupciou. Tomuto nežiaducemu javu napomáhalo, že počas väčšiny päťdesiatich siedmich slobodných rokov vládol jeden kľúčový subjekt – Indický národný kongres (INC). Ide o najstaršiu politickú stranu, ktorá niesla hlavnú ťarchu národnooslobodzovacieho boja, budovala nový sekulárny štát, iniciovala založenie svetového Hnutia nezúčastnených, rozbehla smelé hospodárske projekty, vytvorila pravidlá spolunažívania etnicky, kultúrne a nábožensky mimoriadnej pestrej krajiny.
INC predstavuje širšie názorové spektrum, v ktorom sa prejavuje vplyv reformného socializmu (viditeľného najmä v prvých dekádach po druhej svetovej vojne), sociálneho liberalizmu a národných tradícií. Neskôr sa neprestajne štiepil, čím sa v indickom straníckom systéme postupne zmenil model jednej dominantnej strany bez vážneho súpera na systém dvoch rozhodujúcich konkurenčných strán). V INC vyrástla lídrovská dynastia Néhrúovcov, ktorej prestíž začala klesať od štvrtej generácie. Rahul Gándhí, najmladší politik z najznámejšej indickej rodiny, symbolizuje únavu rodu aj samotnej strany. India na rozdiel od Európskej únie zaznamenáva síce slušný ekonomický rast, ale už desaťročia nevládze konkurovať susednej Číne. A to Indovia dobre vidia.
INC dosiahol v terajších voľbách najhorší výsledok vo svojej povojnovej histórii. Ošúchaná strana bez viditeľných nových impulzov opúšťa rozhodujúce posty. V tvrdej opozícii sa ocitla aj radikálna ľavica a mnohé regionálne strany. K veľkému rozdielu medzi víťazom a porazenými prispieva aj tzv. väčšinový volebný systém, ktorý zvýhodňuje najsilnejší subjekt. Vládnuce posty zaujme Indická ľudová strana (BJP), ktorá spája tradície politického hinduizmu, nacionalizmu a ekonomického liberalizmu. Presadzuje privatizáciu a prílev zahraničných investícií. Je známa tvrdším postojom voči menšinám a netešia ju princípy sekularizmu. Krajina, v ktorej sa zrodili štyri veľké svetové náboženstvá a ktorá sa v ústave odvoláva na socializmus, sa výrazne otočí doprava.
Jej líder, budúci predseda vlády Naréndra Módí, nepochádza z najvyššej kasty. Živil sa všeličím, aj predajom čaju. Meno si získal ako úspešný premiér v štáte Gudžarát, ktorý hraničí s Pakistanom. Kritici mu vyčítajú, že z titulu svojej funkcie nezabránil v roku 2002 protimoslimským pogromom. Ocitol sa vtedy aj na listine nežiaducich na území EÚ a USA. Teraz pred ním ako budúcim predsedom vlády s obrovskou legitimitou nezostanú dvere zabuchnuté. Konzervatívny Módí je tvrdý vyjednávač. Jeho nacionalizmus a populizmus mu európski partneri už nebudú toľko vyčítať. Veď vplyv týchto javov, ako svedčia prieskumy pred eurovoľbami, značne narastá aj na pôde starého kontinentu.